Každoročne je 15. september  na Slovensku štátnym aj cirkevným sviatkom Sedembolestnej Panny Márie. Pripomeňme si históriu vzniku tohto sviatku a jeho význam pre náš národ.

 Patrónka Slovenska

Symbol Sedembolestnej Panny Márie sa vzťahuje na jej bolesti. V Rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná patrónkou Slovenska. Medzi sedem bolestí Panny Márie patrí:

– proroctvo Simeona v chráme

– útek do Egypta

– strata dvanásťročného Ježiša v chráme

– stretnutie s Ježišom na krížovej ceste

– Ježišovo ukrižovanie a smrť

– Ježišovo snímanie z kríža

– pohreb Ježiša

V roku 1927 pápež Pius XI vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu. za hlavnú Patrónku Slovenska a pripomíname si ju každoročne 15.septembra. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Rímskokatolícku cirkev ho však ustanovil až pápež Benedikt XIII. roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako Patrónka Slovenska.

Jej národnou svätyňou sa stal chrám v Šaštíne s dlhým zoznamom zázrakov uskutočnených na príhovor Panny Márie. Jeho dejiny siahajú do roku 1564. Pápež Pavol VI. mu roku 1964 udelil titul baziliky minor (menšej).

Sedem bolestí Panny Márie

Sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Mariánski ctitelia vymenúvajú aspoň sedem najznámejších bolestí Božej Matky. Prvou je proroctvo Simeona, ktorý jej na 40. deň po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť Božieho Syna a aj to, že “jej vlastnú dušu prenikne meč”.

Druhýkrát Mária trpela, keď musela s dieťaťom utekať do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov mladších ako dvojročných.

Treťou bolesťou bola pre Máriu strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme počas veľkonočných sviatkov. Štvrtú a piatu bolesť prežívala matka Božieho Syna pri umučení svojho syna, keď sa s ním stretla na krížovej ceste a keď stála pod krížom. Posledné dve bolesti ju zasiahli po Ježišovej smrti, keď držala v náručí jeho mŕtve telo a keď jej ho vzali, aby ho uložili do hrobu. Svojím utrpením spolupracovala Mária na vykupiteľskom diele Syna a veriaci ju uctievajú ako matku plnú bolesti.

Prežívanie sviatku

Slováci Panne Márii oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach. Omšové texty zo sviatku Sedembolestnej vyjadrujú vieru, že “ani teraz neprestáva orodovať za nás a s materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna”. Chrámy zasvätené Božej Matke vznikali na území Slovenska najmä po roku 1250, teda po odchode Tatárov.

Spomienka na Sedembolestnú nás pozýva prežívať rozhodujúce chvíle dejín vykúpenia a uctiť si Matku, zjednotenú s trpiacim a ukrižovaným Synom. Jej materstvo na Kalvárii naberá univerzálne rozmery. Táto slávnosť bola vsunutá do rímskeho kalendára pápežom Piusom VII. (1814). Sedembolestnú symbolizuje aj známa socha Michelangela „Pieta“, ktorá nachádza v prvej kaplnke na severnej stene Chrámu sv. Petra v Ríme.

Obraz Sedembolestnej – Mária drží na svojich kolenách mŕtveho Syna, práve zloženého z kríža. Je to chvíľa, ktorá zahŕňa nevýslovnú bolesť ľudského utrpenia a duchovnú jednotu. Tak prežívame sviatok Sedembolestnej Panny Márie aj dnes.