Pred novou divadelnou a opernou sezónou sme sa porozprávali s dlhoročným riaditeľom Štátnej opery v Banskej Bystrici PhDr. Rudolfom Hromadom.

Rodák z Partizánskeho vyštudoval Konzervatórium v Bratislave a sociálnu filozofiu na Fakulte humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. V Štátnej opere pracuje od roku 1982.  Najskôr ako hudobník, neskôr ako zástupca umeleckého šéfa a námestník riaditeľa. V roku 1996 bol menovaný do funkcie riaditeľa banskobystrickej Štátnej opery, ktorú zastáva dodnes.

Medzi jeho najdôležitejšie aktivity patrí realizácia grantu japonskej vlády pre Štátnu operu, reprezentácia slovenského operného umenia v zahraničí a organizácia medzinárodného operného festivalu Zámocké hry zvolenské. Za svoju prácu bol v roku 2002 ocenený prednostom Krajského úradu v Banskej Bystrici pamätnou plaketou „Za rozvoj Banskobystrického kraja“.  V roku 2015 opera pod jeho vedením dostala Cenu japonského veľvyslanectva.

Pán riaditeľ, končia sa divadelné i operné prázdniny, keby sme sa obzreli na uplynulú opernú sezónu, čo by ste v nej vyzdvihli z Vášho pohľadu?

 Z môjho pohľadu by som vyzdvihol najmä záujem o naše predstavenia, návštevnosť a teda našich divákov a ich priazeň.

Pred Vami je nová sezóna 2017/18, na čo sa môžu priaznivci banskobystrickej Štátnej opery v nej tešiť?

Snažili sme sa pripraviť dramaturgicky čo najpestrejšiu sezónu. Ponúkneme našim divákom operné premiéry, operetu i balet. Množstvo koncertov a výstav. Vrcholom sezóny by mala byť svetová premiéra novej inscenácie od prof. Milana Sládka – nášho uznávaného míma, „Dubčekova jar“.

Tesne pred dovolenkou ste sa vrátili s Vašimi umelcami z Japonska. Ako hodnotíte túto tradičnú cestu na pozvanie japonských priateľov?

Naše posledné umelecké turné už bolo 33. v poradí a dohodli sme sa aj na ďalšom účinkovaní v budúcom roku. Hovorí sa, že nie je ťažké sa dostať do Japonska, ale byť opäť pozvaný. Z tohto pohľadu sa dá považovať aj posledné turné za úspešné.

Ktoré mestá ste navštívili a ako vnímajú našu operu Japonci?

Prvý koncert sme mali v meste Kurume, potom v Sappore, Uonume, Hajame a posledný v meste Jamaga. Japonci majú našu operu radi, čoho dôkazom sú aj naše návraty do Japonska.

V roku 2015 ste obdržali Cenu japonského veľvyslanectva, ako vlastne vznikla táto jedinečná spolupráca slovenskej opery s Japonskom?

Minulý rok sme spoločne s Japonským veľvyslanectvom na Slovensku oslávili 20. výročie vzájomnej spolupráce. Počiatky spolupráce sa datujú do roku 1996, kedy sa nám podarilo uspieť s projektom na získanie grantu Japonskej vlády. V roku 1999 som sa zoznámil s pánom Nadayuki Hasegawom, s ktorým sme sa dohodli na forme prezentácie opery v Japonsku a vzájomnej spolupráci a tá, aj keď pán Hasegawa už nežije, trvá dodnes.

Štátna opera vznikla v roku 1959 pod názvom Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského.  Od roku 1993 existuje táto operná scéna ako samostatná kultúrna inštitúcia pod názvom Štátna opera, ktorá už dávno prekročila hranice mesta i regiónu a je známa aj vo svete. Aké postavenie má bystrická opera v rámci Slovenska?

V rámci Slovenska máme tri operné divadlá. SND, Štátne divadlo Košice a našu Štátnu operu. Proporcionálne  každý vo svojom regióne ponúkame operný žáner a to jednak vo svojom sídle, ale aj mimo neho. To, že kvalita našej opery má predpoklad reprezentovať slovenskú kultúru a Slovensko aj v zahraničí, je čerešnička na torte.   

Opera sa nesústreďuje len do interiérov, ale Vaši umelci vystupujú aj na otvorenej scéne. Spomeňme Vaše úspešné projekty operný festival Zámocké hry zvolenské, Operalia v Banskej Bystrici či nádherné open air predstavenia na amfiteátri. Budete v nich pokračovať aj v novej sezóne?

Radi by sme v tejto tradícii pokračovali. Vystupovanie opery v exteriéri potrebuje mať určité zázemie jednak technické a jednak ekonomické, ak sa nám podarí zosúladiť tieto dve podmienky, ponúkneme opäť našim divákom takúto produkciu.

Z banskobystrickej kolísky operných spevákov vyšli do sveta skvelí speváci, keď spomenieme len deti Štefana Babjaka – Martina, Jána a Teréziu teraz Kružliakovú. Dokáže si Štátna opera v Banskej Bystrici udržať takéto obrovské talenty  alebo Vás na druhej strane teší, že Bystričania dosahujú takéto úspechy na svetových operných scénach?

Treba určite tiež spomenúť aj pani Editu Gruberovú, či Sergeja Kopčáka, Ľubicu Orgonášovú a ďalších. My to skôr považujeme za naše poslanie dávať príležitosť mladým začínajúcim umelcom a ak sa presadí aj vo svete, tak máme radosť z toho, že v našom divadle je priaznivé prostredie pre rozvoj talentov. Samozrejme je to zložitejšie. Odchodom každého sólistu vznikajú problémy s prevádzkou, ale väčšinou sa dohodneme na ďalšej externej spolupráci.

Napokon aj v Banskej Bystrici hosťujú známi zahraniční operní speváci. Je to určité vyznamenanie pre Vás alebo to tak bežne chodí v opernom svete?

To, že k nám chodia zahraniční sólisti a za naše slovenské ceny, je dôsledok dlhodobej spolupráce a dobrého mena v zahraničí, ktoré si medzi sebou šíria títo umelci. Hovoria o tvorivej atmosfére a že sa u nás dobre cítia. Potom im už nevadí malosť nášho divadla oproti veľký scénam, na ktorých bežne spievajú alebo tvoria.

Vaša lepšie povedané naša opera má okruh svojich stálych návštevníkov – skutočných milovníkov operného umenia. Navštevujú Vaše predstavenia aj povedzme nestáli návštevníci, napríklad mladí ľudia? Aké je portfólio Vašich návštevníkov?

Portfólio je rôznorodé. Programovo tvoríme pre deti a mládež tituly, ktoré majú ambíciu zaujať tieto vekové kategórie. Návštevnosť titulov ako Ferdo mravec, či Kocúr v čižmách a pre mládež Biele peklo alebo Gypsy roots nám pomáha vychovávať mladého diváka k návšteve divadla. Samozrejme základom sú naši stáli návštevníci.

Štátna opera sídli v 90 – ročnej budove známeho architekta Emila Belluša. Je to vzácna, kultúrna a architektonická pamiatka, ale po tých rokoch potrebuje nevyhnutnú rekonštrukciu. Vy ste s ňou začali ešte v roku 2008, čo všetko sa Vám podarilo zrekonštruovať?

Postavením novej budovy sme vyriešili havarijný stav divadelného zázemia, skúšobných priestorov, orchestriska, šatní a administratívy.

Čo ešte potrebujete obnoviť a koľko by to malo stáť?

Teraz nás čaká rekonštrukcia historickej budovy. Vytvorenie priaznivého prostredia pre divákov, rekonštrukcia výrobných dielní a vytvorenie novej logistiky pre zabezpečovanie prevádzky. Po prerobení a aktualizácii projektovej dokumentácie budeme vedieť presnejšie sumu potrebnú pre komplexnú rekonštrukciu.

Zatiaľ sa Vám darilo získavať finančné zdroje od štátu, ako to vyzerá s možnosťou pokrytia ďalších investícií banskobystrickej Štátnej opery?

V súčasnosti je v rekonštrukcii Slovenská národná galéria a potom by mala byť na rade Štátna opera. Ministerstvo kultúry SR deklaruje vôľu čo najskôr začať s rekonštrukciou našich priestorov. Zatiaľ opravujeme nevyhnutné. Opravili sme toalety pre divákov, koberce v sále a to najnutnejšie pre funkčnosť priestorov do plánovanej rekonštrukcie.

Často Vás vídame na zimnom štadióne, Vaši operní speváci spievali slovenskú hymnu v zápasoch play off našich „baranov“ aj v majstrovskom finále, ste hokejovým fanúšikom?

Áno som fanúšikom našich „baranov“. Mám priateľov, ktorí sa okolo nášho hokeja pohybujú a dokonca ho aj tvoria. Chodím rád na hokej, aj keď väčšinou ako garde mojej manželke, keď spieva hymnu. To že naši sólisti spievajú na štadióne považujem za určitý prejav spolupatričnosti k nášmu mestu a aj našu reklamu. Aj keď hokej a opera nemajú veľa spoločného, som rád, že patríme k sebe.

Aké máte ďalšie záľuby a čomu sa venujete vo voľnom čase?

Rád chodím na huby, som platonický rybár, máme záhradku, s priateľmi si rád „zašportujem“ pri biliarde. V poslednom období mi robia najväčšiu radosť spoločne strávené chvíle s manželkou pri aktívnom odpočinku na našej chatke.

Ďakujeme za rozhovor.