Je zvláštne, keď majú niektorí politici plné ústa demokracie a úcty k občanom, ale keď príde na lámanie chleba, správajú sa úplne inak. Dokonca sú kvôli svojmu urazenému egu schopní prevrátiť úplne naruby jednu zo základných charakteristík demokracie: nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale urobím všetko preto, aby si to mohol slobodne hovoriť ďalej. Veď demokracia je neustály dialóg, ktorý môže byť niekedy aj ostrejší, ale vždy k veci.

 S prekvapením som zachytil urazenú reakciu poslanca NR SR a jedného z kandidátov na predsedu BBSK Martina Klusa, ktorý kandiduje za kedysi liberálnu stranu SaS, na bystrickú blogerku Andreu Súlovcovú. Túto pani nepoznám, ale to, čo píše, má celkom logiku. Zjavne vychádza z verejných zdrojov, ktoré nemusia byť vždy presné, no dokáže dať získané informácie do príčinných súvislostí a jej závery majú hlavu a pätu.

 Veď o spolupráci vtedy ešte nezávislého Martina Klusa s Erikou Karovou pred komunálnymi voľbami 2014 alebo teraz pred regionálnymi voľbami sa všeobecne vie. Tak prečo to nepriznať? Alebo aj to, že pani Karová, resp. jej občasník Priekopník, spolupracuje s ďalším kandidátom na predsedu BBSK Igorom Kašperom. Nepriateľom Súlovcovej akosi ušlo, že táto blogerka kritizuje aj ďalších kandidátov, hoci už má svojho vyvoleného. A možno práve preto, že to nie je jeden z nich, spustia na ňu paľbu zo svojich kanónov, takmer ako na Kotlebu.

 Namiesto toho, aby sa k tomu pán Klus ako liberálny demokrat vyjadril rovnako v blogu alebo na sociálnych sieťach a pádnymi argumentmi vyvrátil tvrdenia kritickej blogerky, stavia sa do pozície vyšetrovateľa či sudcu, hroziac trestným oznámením. Podobne bez argumentov napadol prieskum voliteľnosti kandidátov renomovanej agentúry Focus, v ktorom pred ním skončil objednávateľ Ján Lunter. Opäť ďalší nepodložený útok a vyhrážanie sa. Nerozumiem tomu. Takto sa predsa demokrat nespráva.

 Na druhej strane, tento istý politik podpíše Memorandum o vzájomnej podpore spolu so Stanislavom Mičevom a apeluje na ostatných, aby sa pridali a podľa nejakého prieskumu potom v septembri vzdali v prospech najsilnejšieho. Keby sa radšej pán Klus opýtal pána Luntera, ako chce plniť svoj rozvojový program, keď členovia jeho volebného tímu patria ku skupine aktivistov, ktorí sú v podstate proti rozvoju mesta či regiónu, to by som chápal. Ale toto?

 Zdá sa, že nervozita niektorých kandidátov sa stupňuje s približujúcim sa termínom odovzdania kandidátok a následným rozhodnutím, či a kto bude stáť na barikádach proti Marianovi Kotlebovi. A tak sa bojuje rôznymi zbraňami. Proti sebe navzájom aj proti občanom s iným názorom.

Keby to nebolo smutné, tak je to smiešne. Najhoršie na celej situácii je však to, že občan sa v tomto zápase o moc stáva obyčajným štatistom. Politické hry sleduje v priamom prenose v médiách, ktoré sa navonok tvária demokraticky. Ani sa nečudujem, že aj ľudia v našom kraji sú unavení straníckou politikou a jej politikmi a buď rezignujú na voľby, alebo na protest volia neštandardných politikov.

Škoda, že si to za posledné štyri roky nevšimli politici vládnej koalície ani opozície a nepracovali na kandidátovi, ktorý by dnes jednoducho vyplynul ako jasný favorit novembrových volieb v Banskobystrickom kraji so širokou dôverou a podporou voličov. Nehovoriac o tom, že si doteraz nikto nedal námahu vysvetľovať ľuďom, čo vlastne znamená VÚC a prečo je regionálna samospráva pre ľudí užitočná. Dokonca krátko pred voľbami zaznievajú hlasy, že najlepšie by bolo VÚC zrušiť.

 Na záver mám jeden odkaz pre bystrickú blogerku, na ktorú občas útočia dotknutí politici: „Pani Súlovcová, nebojte sa ďalej písať svoje názory na verejných činiteľov, ktorí musia zniesť širšiu škálu kritiky, ako občania. Pokiaľ budem môcť, vždy budem hájiť Vaše právo na slobodu kritického vyjadrovania sa k politikom, aj keby sa to malo týkať mňa osobne.“