Šľachtická rodina Radvanskovcov z Radvane patrí medzi najstaršie slovenské šľachtické rody. Pôvodne príslušníci tejto rodiny slúžili v Radvani uhorskému kráľovi ako kráľovskí rybári.

Vzácna návšteva z Paríža

Je preto úctyhodné, že 360 rokov od konania prvého Radvanského jarmoku 8. septembra roku 1657 pri príležitosti tohto jubilea prichádza do Banskej Bystrice potomok zakladateľa tejto radvanskej tradície Juraja Radvanského Anton Radvanský s rodinou z Paríža.

Je to veľké vyznamenanie pre mesto pod Urpínom, ktoré pozvaním Antona Radvanského vyjadruje úctu tradíciám a váženej šľachtickej rodine Radvanskovcov, ktorá sa natrvalo zapísala do bohatej histórie Banskej Bystrice a Radvane.

Žijúci potomkovia rodu Radvanskovcov

Za svoju odvahu v boji po kráľovom boku boli v druhej polovici 13. storočia povýšení do šľachtického stavu. S Radvaňou zostali spojení až do súčasnosti a to aj napriek tomu, že po roku 1945 im boli všetky majetky znárodnené a oni museli Radvaň, svoje rodové sídlo, opustiť a presťahovali sa do západnej Európy.

Radvanskovci si v Radvani vybudovali tri kaštiele – Horný (dnes nazývaný Bárczyovský), Dolný (Radvanský) a kúriu Francíkovcov. Práve v súčasnosti sa obnovuje ich najkrajšie sídlo Radvanský kaštieľ.

Unikátna fotografia Radvanského kaštieľa zo súkromného archívu rodiny Antona Radvanského…

Po vyše ôsmich rokoch od vydania knihy venovanej starobylému trhovému mestečku Radvaň a po neustálom pátraní po potomkoch rodu Radvanskovcov sa  mi ako historikovi práve v roku 2017, aj vďaka fotografke portálu Bystricoviny.sk Mirke Chabadovej, podarilo nadviazať aktívny kontakt s priamym potomkom Antonom (piatym) Radvanským z Paríža. Následne Anton Radvanský s rodinou prijal pozvanie od primátora mesta Banská Bystrica Jána Noska na návštevu nášho mesta práve počas Radvanského jarmoku.  

Anton Radvanský má so svojou manželkou Karine de Rohan – Chabot dve deti – Margitu a Ladislava. Okrem toho Anton Radvanský má ešte mladšieho brata Krištofa, ktorý žije v súčasnosti v Bahrajne. Anton Radvanský sa do Banskej Bystrice a na Radvanský jarmok teší. Je šťastný že po toľkých rokoch sa opravuje aj jeho rodové sídlo Radvanský kaštieľ.

Vzťah šľachtickej rodiny Radvanskovcov k Radvani nevyhasol ani po roku 1945. Radvanskovci pravidelne navštevovali Radvaň. Dokonca roku 1968 sa tu nechal pochovať jeho strýko Ladislav Radvanský a roku 1999 jeho otec Dionýz Radvanský. Takáto historická spätosť po vyše 700 rokoch sa dnes v 21. storočí vidí len málokde.

Radvanský jarmok

Tohto roku si pripomíname jubilejný 360. ročník Radvanského jarmoku. Prvý historický Radvanský jarmok sa konal 8. septembra roku 1657. Jeho história sa však začala písať predsa len  o niečo skôr, a to už roku  1655, kedy uhorský kráľ Leopold I. Habsburský udelil Radvani právo konania jarmoku na sviatok Narodenia Panny Márie. Žiadateľom za Radvaň bol Michal Bory, ktorý bol krstným otcom vtedy ešte neplnoletého zemepána Radvane Juraja Radvanského (1645 – 1687).  

Za Juraja Radvanského ako zakladateľa jarmoku a jeho syna Jána sa Radvanský jarmok v krátkom čase dostal medzi najvýznamnejšie jarmoky vo vtedajšom Uhorskom kráľovstve. Zaujímavosťou je, že roku 1687 nechal ten istý panovník (Leopold I.) evanjelika Juraja Radvanského popraviť v Prešove počas Prešovských jatiek. Juraj Radvanský sa tak stal martýrom tohto rodu a aj Radvanský jarmok pretrval ako spomienka aj na Juraja Radvanského až do súčasnosti! Jeho syn Ján aj neskôr obhájil  právo Radvane na tento jarmok.

Ján Radvanský bol zároveň blízkym priateľom slovenského polyhistora Mateja Bela, u ktorého nechal dokonca študovať aj svojich dvoch synov. Matej Bel už roku 1737 vo svojich Notíciách o Zvolenskej stolici spomenul práve Radvanský jarmok.

Radvaň sa v krátkom čase stala slovenským trhovým mestečkom a Radvanský jarmok  jedným so symbolov slovenského národa. A hoci nepatrí medzi najstaršie na Slovensku, stal sa naším národným symbolom. Zároveň, jarmok je od roku 2011 súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

O význame jarmoku písal už v 19. storočí Gustáv Kazimír Zechenter – Laskomerský, ktorý sa v našom meste narodil roku 1824:

„Kiachta, Novgorod, Lipsko a Radvaň – sú vo svete známe trhovištia. Po prvý raz Pešť, Viedeň a vôbec veľké mesto navštívivší Slovák, zalomí ruky nad davom ľudu a zadivený zvolá: „Bože, to je radvanský jarmok!“

Podobne roku 1887 Jozef Gregor – Tajovský spomína na Radvanský jarmok:

„Radvanský jarmok trvá v kalendári za tri dni, v skutočnosti ale býval vtedy aj do týždňa. Svet z okolitých dedín, ba stolíc rád sa tam zaopatruje hlavne zimným šatstvom. A okrem toho každý má kupovať „jarmočnô“, alebo aj predávať čo-to, a kto nie, ide sa podívať, mládež vytancovať, a je to už taký zvyk, že sú vtedy dediny prázdne – všetko na jarmoku… Na Radvanskom jarmoku všetci kupci vedia po slovensky, či sú z Pešti alebo Debrecína. Čert vie, ako je to!“

Miesto konania jarmoku sa po pripojení Radvane k Banskej Bystrici roku 1966 a po následnej asanácii historickej Radvane a výstavbe moderného radvanského sídliska postupne premiestnilo na územia mesta Banská Bystrica. Tu sa konal jarmok na viacerých miestach. V súčasnosti sa udomácnil na banskobystrickom hlavnom námestí.

Nezanikol ako mu to mnohí predpovedali, ale koná sa do súčasnosti a naďalej patrí medzi skvostné symboly mesta Banská Bystrica a Slovenska. A čo je najdôležitejšie – aj v 21. storočí ho ľudia radi navštevujú a odchádzajú z neho spokojní!

Počas jubilejného 360. Radvanského jarmoku bude uvedená nová poštová známka. Prvá na svete v tvare srdca s vôňou medovníka.