Chátrajúci mramorový podstavec po bystrickom Leninovi je stále bez života…

Anketa
20 /

Dlhé roky chodíme okolo prázdneho podstavca na Námestí slobody v priestore, ktorý mnohí Bystričania, najmä pamätníci  na časy socializmu volajú ľudovo „pri Leninovi“. Pomaly uplynú tri desaťročia chátrajúceho mramorového torza.

História bronzovej sochy Lenina na mramorovom podstavci

 Leninove sochy stáli pred rokom 1989 prakticky v každom väčšom meste ako symbol socializmu. Pamätníci si možno spomenú aj na obrovský kosák s kladivom z nerezového plechu, ktorý bol osadený na Huštáku blízko cestného nadjazdu. Ten slúžil bezdomovcom ako dočasné bývanie, kým ho po novembri 1989 neodstránili a jeho oceľové diely skončili v zberných surovinách.

Pamätník V. I. Lenina v Banskej Bystrici sa zrodil na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia na banskobystrickom Stavoprojekte ako súčasť dotvorenia námestia pri Dome kultúry. Jeho autorom bol architekt Jozef Chrobák. Socha v nadživotnej veľkosti bola odliata z bronzu. Zvláštny červený vysokoleštený mramor bol dovezený až z Ruska a jednotlivé diely predstavujúce v pôdoryse symboly socializmu sa osádzali do špeciálneho lôžka s originálnym škárovaním. Aj na vtedajšiu dobu to bola značná investícia.

Až prišla novembrová revolúcia v roku 1989 a padol socializmus. Z Československa odišli sovietske vojská a postupne sa z miest odstraňovali sochy vodcu svetového proletariátu aj so symbolmi socializmu. Začiatkom 90. rokov odstránili aj obrovskú bronzovú sochu Lenina v Banskej Bystrici a priestor pred ňou dostal symbolický názov Námestie slobody.

Socha mala podľa pamätníkov skončiť v areáli vtedajších Technických služieb mesta a potom akoby sa po nej zem zľahla. Na mieste zostal iba podstavec, ktorý už  27 rokov viac či menej odoláva zubu času. Z času na čas sa stáva miestom tréningu skaterov alebo stretnutí mladých ľudí, občas si na mramorových stenách zgustli sprejeri s nie celkom vydarenými grafickými výtvormi. V škárach mramorových platní rástla  burina a nikto nevedel, čo s tým.

Pokusy s umeleckou tvorbou na prázdnom podstavci

Nezaujatého človeka po desaťročiach od novembra 1989 nevdojak napadne, či bolo múdre odstraňovať z našich námestí sochy – symboly našej komunistickej histórie a či radšej nemali symbolicky zostať na svojom mieste ako memento alebo recesia. To platí aj o banskobystrickom Leninovi, ktorý zmizol kamsi do nenávratna.

V roku 2012 prišlo združenia Outdoor Gallery s myšlienkou postupne osadiť na prázdny podstavec po Leninovi diela mladých sochárov. Najskôr to bola  dvojmetrová ležatá plastika „Špeka – Špekač“ z ružového vápenca od Mateja Rosmányho.

Vystriedala ju zvláštna drevená debna s názvom „Ukrytá socha“. Jej autorom bol český výtvarník Václav Magid s podtextom „Európou obchádza strašidlo…“

Potom na Námestí SNP vandali zničili outdoorové sochy „Humanoidov“ a „Mysliteľa“ českého umelca Michala Trpáka a v Banskej Bystrici bolo po výstavách pod holým nebom. Umelcov prestal v našom meste zaujímať aj opustený mramorový podstavec na Námestí slobody…

Až začiatkom augusta 2014 sa na mramorovom podstavci objavilo  outdoorové dielo Martina Kochana „Chrasta“. Mala to byť letná atrakcia, ktorá napokon prečkala jeseň i celú zimu až do jari 2015, ale ľudí veľmi nezaujala.  Myšlienka nebola zlá, ale letmý bežný pohľad chodca idúceho okolo mramorového podstavca prakticky nezaregistroval, že je na ňom niečo položené. Obzvlášť keď spod diela zmizlo jeho označenie…

Odvtedy  podstavec zíva prázdnotou, v lete zarastá burinou a občas na ňom pribudne nejaké „antidielko“  sprejerov alebo sa odlomí kúsok z mramoru. Škoda tohto nevyužitého zaujímavého priestoru na Námestí slobody.

Možno by sa konečne mohol niekto zamyslieť nad tým, či by predsa len nestálo za to niečo s prázdnym mramorovým podstavcom urobiť. Ak sa nemá odstrániť, tak by na ňom malo čosi byť. Možno iná socha vyjadrujúca symbol slobody podľa rovnomenného námestia na troskách komunistickej neslobody alebo by to mohli byť externí výstave diel bystrických umelcov či hostí.

Zaujíma nás, čo si o tom myslíte Vy, naši čitatelia. Privítame Vaše názory a komentáre  v diskusii k tomuto článku. Možno spoločne prídeme na niečo užitočné…

 

Autor: (tom), Foto: archív redakcie