V pondelok popoludní si Bystričania pietnym aktom pripomenuli 137. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika pri jeho buste v Sásovej pod Zvonicou.

Uplynulo 137 rokov od narodenia M. R. Štefánika

Tradičnú pietnu spomienku každoročne organizuje  Miestny odbor Matice slovenskej pod vedením svojho predsedu Pavla Boroňa v spolupráci so Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika z Brezovej pod Bradlom.

Moderátorka podujatia Mária Gallová za organizátorov krátko predstavila osobnosť M. R. Štefánika a hostí. Medzi nimi bol prednosta Okresného úradu v Banskej Bystrici Július Ernek, druhý viceprimátor Martin Turčan s pracovníčkami MsÚ, zástupkyňa SZPB pani Žilová, riaditeľ SSM Roman Hradecký, poslanec NR SR Martin Klus, bývalý primátor Ján Králik, čestný predseda MS v Banskej Bystrici Igor Kovačovič a ďalší.

Anita Murgašová predniesla báseň Ivana Terena „Generál“,  na fujare zahral i zaspieval Vladimír Homola. Slávnostný príhovor mal predseda MO MS v Banskej  Pavol  Boroň, ktorý v ňom vyzdvihol život a odkaz M. R. Štefánika. Pre náš portál povedal:

„Bol to veľký syn slovenského národa, ktorý nezištne bojoval za jeho práva. Išlo mu o dobro a povznesenie Slovákov aj v rámci Česko – Slovenska po každej stránke – národnej v zmysle sociálnej, hospodárskej politickej, čo slovenskému národu v Rakúsko – Uhorsku chýbalo. To je  odkaz veľkého človeka –  štátnika. O to by sa mali snažiť politici aj dnes.“

Igor Kovačovič vo svojom prejave vzdal popri Štefánikovi hold aj profesorovi Štefanovi Nosáľovi, ktorý zomrel v sobotu vo veku 9 rokov Po kladení vencov a kytíc k Štefánikovej buste prítomní zaspievali hymnickú pieseň „Kto za pravdu horí“.

Osud busty generála

Originál busty inštalovali v Sásovej v júni 1938. Z bronzu ju v jedenapolnásobnej veľkosti oproti životnej vytvoril akademický sochár Ladislav Majerský z Bratislavy. Podľa dostupných informácií stál pamätník M. R. Štefánika s bustou v Sásovej do prvej polovice 50. rokov minulého storočia. Vtedy ho síce odstránili, ale podobizeň Štefánika našťastie nezničili, Bustu po jej odstránení uložili v budove bývalého Miestneho národného výboru v obci. Ani po zániku tohto orgánu však neskončila v zberných surovinách.

Približne v polovici 80. rokov minulého storočia ju z povaly objektu, do ktorého malo prístup viacero ľudí, zobral a tým zachránil vtedajší zväzák Robo Janovec. Od jeho otca sa iniciátor myšlienky znovuosadenia busty Štefánika Ladislav Roháč začiatkom roku 2003 dozvedel, kto má vzácnu bustu. Tá napokon skončila v depozitári Stredoslovenského múzea

Epoxidovú kópiu busty, ktorú umiestnili na podstavci pod sásovskou Zvonicou, dalo potom zhotoviť mesto Banská Bystrica na čele s primátorom Jánom Králikom. Autorom súčasného návrhu kópie busty je architekt Dušan Čupka, odlial ju kademický sochár Ján Filo. Dielo z patinovaného epoxidu osadili v októbri 2005. Odvtedy sa tu konajú pietne spomienky na M. R. Štefánika.