Zdá sa to na prvý pohľad paradoxné, ale v čase, keď Kotlebova ĽSNS dosahuje v prieskumoch verejnej mienky pomerne stabilné preferencie na úrovni 10 percent a podľa júnového Focusu súčasný predseda BBSK má takmer 26 – percentnú  voliteľnosť na bystrického župana, sa postupom času dostáva do defenzívy.

 „Nehovorím na ne absolútne nič, pretože voľby ešte neboli vyhlásené predsedom NR SR, takže to je pre mňa zatiaľ také varenie z vody. Počkajme si na predsedu NR SR, ktorý ohlási termín volieb, a potom sa ma môžete spýtať,“ reagoval Kotleba 19. júna pre TASR na otázku, kedy sa chystá oficiálne oznámiť svoju kandidatúru a ako vníma doterajšie predvolebné prieskumy.

Predseda NR SR Andrej Danko 23. júna vyhlásil voľby do orgánov VÚC na 4. novembra, ale Marian Kotleba stále váha s oficiálnym ohlásením kandidatúry. Raz nad tým priebežne rozmýšľa, inokedy zvažuje, ale väčšinou mlčí. 

 Je to prinajmenšom čudné, lebo jednokolová voľba predsedov VÚC mu hrá do karát, rovnako ako neustále sa zväčšujúci počet protikandidátov (aktuálne ich je deväť). Prečo potom váha so svojou kandidatúrou?

 Jednou z možných odpovedí na hamletovskú otázku „byť či nebyť“ môže byť fakt, že sa celou slovenskou spoločnosťou šíri protikotlebovská kampaň a jeho traja najväčší súperi Ján Lunter (20 %), Martin Klus (16,6 %) a Stanislav Mičev (12,9 %) postupne spejú k dohode na jednom kandidátovi so širokou občianskou a politickou podporou. Volebná matematika (aj keď pri zlučovaní nemusí platiť 1 +1 = 2) Kotleba 25,9 versus zjednotená trojka favoritov 49,5 jednoducho nepustí. 

 Možno Kotleba čaká na to, či po lete naozaj dôjde k dohode na jednom protikandidátovi, ktorý by s ním zviedol súboj o ostro sledované županské kreslo v našom kraji, aby vedel, na čom je. Pri väčšom množstve kandidátov pravdepodobne vyhrá, ale pri jednom silnom protikandidátovi ktovie. Alebo žeby chcel vypiecť so všetkými a nepodá kandidatúru ani najneskôr 40 dní pred konaním volieb?

 Existuje však aj taká úvaha, že napriek nečakanému úspechu spred štyroch rokov v krajských  a vlani v parlamentných voľbách nechce riskovať prehru na „domácej“ pôde, čo by značne pošramotilo budúce pozície ĽSNS, ktorej navyše hrozí zrušenie.

 Na druhej strane si musí klásť otázku, čo by robil so svojimi straníckymi funkcionármi, ktorých zamestnal na Úrade BBSK akoby to bola jeho politická centrála, keby do krajskej budovy na Námestí SNP prišiel nový župan?

 Možno je to letnou „uhorkovou“ sezónou, ale nemožno nevidieť pokles aktivity členskej základne ĽSNS na sociálnych sieťach, ktorý je badateľný od začiatku roka, keď vstúpila do platnosti novela trestného zákona intenzívnejšie postihujúca prejavy extrémizmu aj na internete. Sociálne siete boli totiž najväčšou mediálnou zbraňou kotlebovcov

 A zatiaľ čo Kotlebovi protikandidáti aj počas leta vedú intenzívnu osobnú i mediálnu kampaň v celom Banskobystrickom kraji, Kotleba sa iba sem – tam zjaví kdesi na Slovensku s „povinnou“ kampaňou ĽSNS. Jeho horliví spolustraníci občas netrafia ten správny kopec a jeho úrad spacká aj jednoduché verejné obstarávanie na opravu krajských ciest za milióny eur.  

 Najnovšie chce úradujúci predseda BBSK tesne pred voľbami znižovať počet poslaneckých mandátov krajských poslancov aj v najväčšom okrese Banská Bystrica, čo sa v normálnej demokratickej spoločnosti nerobí. Na júlovom mimoriadnom zastupiteľstve s týmto návrhom logicky nemôže uspieť, ale on hrá na strunu len svojim voličom.

 A práve v tom tkvie jeho problém. Počet voličov Mariana Kotlebu a jeho ĽSNS je síce stabilný, ale nerastie. Ak sa proti nemu dokážu spojiť ostatné politické strany a rozhodujúca časť občianskej spoločnosti s jedným silným kandidátom, regionálne voľby 4. novembra budú pre súčasného predsedu BBSK a ĽSNS značne rizikovým faktorom.

 Je to len letná úvaha, ale keby Kotleba do novembrových volieb nešiel, aspoň neprehrá a so svojimi poslancami zostane v NR SR s výhľadom na parlamentné voľby v roku 2020. Počkajme teda ešte do septembra, kedy sa to všetko vyvŕbi a bude jasnejšie.