Na Kráľovej studni boli v sobotu dve slávnosti. Najskôr sa pri prameni Kráľova studňa krstila nová monografia Kráľova studňa – Veľká Fatra a potom poniže sa položil základný kameň obnovy prameňa Bystrice.

Monografia Kráľova studňa – Veľká Fatra

Hlavní aktéri, hostia a turisti sa predpoludním stretli pri hoteli Kráľova studňa, aby odtiaľ spoločne  zamierili k rovnomennému prameňu s krištáľovo čistou vodou. Na tomto mieste s čarovnou atmosférou a malebnou horskou scenériou privítal prítomných editor novej publikácie, publicista a spisovateľ literatúry faktu Fedor Mikovič.

Predstavil kolektív monografie Kráľova studňa – Veľká Fatra a hostí, primátora mesta Banská Bystrica Jána Noska, spoluautora jedinečnej 320 – stranovej publikácie Dušana Kováča, riaditeľa Správy Národného parku Veľká Fatra Petra Vantaru, biskupa Mons. Františka Rábeka, riaditeľa vydavateľstva VEDA Milana Brňáka, publicistu a spisovateľa Emila Borčina, herca a recitátora Juraja Sarvaša a ďalších.

Na píšťalke a gajdách zahral Ľubomír Tatarka. Zazneli aj dve modlitby – jedna od  Milana Rúfusa v podaní majstra slova Juraja Sarvaša a druhá „Modlitba pri studni kráľovskej“ od tohto  rodáka z Radvane, ktorú z knihy prečítal Fedor Mikovič.

Monografia ponúka čitateľom a milovníkom Veľkej Fatry pestré témy a zaujímavé čítanie, ale aj množstvo historických fotografií i súčasných pôsobivých fotopohľadov Pavla Barabáša, Karola Demutha, Gustáva Hegedüša, Juraja Slotu (zostavovateľ obrazovej časti knihy), Karla Plicku a ďalších fotografov na toto skvostné územie s hotelom Kráľova studňa. Celkom sa na knihe podieľalo bezmála 60 spoluautorov.

Spoluautor Dušan Kováč s primátor Ján Nosko pokrstili knihu vodou z prameňa Kráľovej studne zotretej brkom z krídla orla kráľovského.

„Je to pre mňa česť uvádzať do života knihu, ktorá dáva výpoveď o histórii a súčasnosti tohto čarokrásneho miesta. Myslím, že je to dar od Boha, ktorý si musíme chrániť a zachovať pre ďalšie generácie. Ďakujem všetkým, ktorí sa na tejto jedinečnej publikácii podieľali a knihe želám veľa vďačných čitateľov.“

Prameň Bystrice

Bystrica  je pravostranným prítokom Hrona. Má dĺžku 22,9 km a je tokom III. rádu. Pramení vo Veľkej Fatre, v podcelku Hôľna Fatra pod Kráľovou studňou (1 384 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 1 260 m n. m. Riečka Bystrica  preteká viacerými katastrami  vrátane obce Dolný Harmanec, takže má širší regionálny význam.

Prameň Bystrice je vzdialený od prameňa Kráľova studňa pár stovák metrov, obidva sa nachádzajú v masíve Krížna. Pramenisko Bystrice je v čase sucha nenápadné, prejavuje sa najmä v čase zrážok. Mokrade sa stali miestom napájania pasúceho sa hovädzieho dobytka, čo ho poškodzuje. Neupravenému pramenisku neprospieva ani blízky turistický chodník.

S myšlienkou na revitalizáciu prameniska Bystrice prišiel pred šiestimi rokmi Bystričan Dušan Kováč:

„S priateľmi sme sa snažili otvoriť širšiu diskusiu odborníkov i laickej verejnosti na tému, akú podobu má mať v budúcnosti toto miesto, ktoré je pre Banskú Bystricu i celý región veľmi  významné. Prameň Bystrice ostal v minulosti úplne zabudnutý. Nám sa ho podarilo nájsť až podľa historických máp z Rakúsko  – Uhorska a po následných konzultáciách s odborníkmi Slovenského vodohospodárskeho podniku z Banskej Bystrice, s ktorými  sme začali pracovať na jeho revitalizácii.“  

Slovenský vodohospodársky podnik š.p. OZ Banská Bystrica sa v spolupráci s mestom Banská Bystrica už dlhšiu dobu snažia upraviť pramenisko riečky Bystrica pod Kráľovou studňou, ktorá sa vlieva do Hrona na Huštáku. Malo by tu vzniknúť pamätné miesto.

Návrh modernej atypickej koncepcie úpravy prameniska pochádza od bystrického architekta Vladimíra Tomalu v spolupráci s Lukášom Cesnakom.  Podľa projektu by sa pohyb ľudí usmerňoval k pramenisku cez drevenú lávku vytvorenú z miestnych prírodných materiálov. Lávka by umožňovala voľné pretekanie vody z prameňa medzi veľkými kameňmi, ktorých úlohou je zvyšovanie vlhkosti v pramenisku počas obdobia sucha.

Drevené zábradlia okolo terasy nad prameniskom by ho chránili a zabraňovali vstupu dobytka. Zároveň by sa tu osadili drevené lavičky pre návštevníkov s informačnými tabuľami označujúcimi prameň Bystrice s jeho históriou. Poskytovali by aj informácie o miestnej flóre a faune, keďže sa nachádza v Národnom parku Veľká Fatra s vyšším stupňom ochrany. Pramenisko sa tak v budúcnosti môže stať  miestom oddychu a dotyku ľudí s históriu i prírodou.

Primátor mesta Ján Nosko k úprave prameniska Bystrice povedal:

„Sen Dušana Kováča a preniesol na nás. Mesto Banská Bystrica podporilo zámer SVP a v procese získavania potrebných povolení sme ho zobrali do svojich rúk. Revitalizáciou prameniska Bystrice, podľa ktorej je pomenované naše mesto a  kde sa vlieva do Hrona, sa zatraktívni tento priestor pre turistov a vznikne tu pamätné miesto so zachovaním svojho genius loci. Je to jedna z pamätihodností Banskej Bystrice.“ 

Mesto Banská, Bystrica, SVP š.p. a Rotary klub Banská Bystrica tu položili základný kameň. Na mieste prameniska Bystrice sa spolu s biskupom Františkom Rábekom symbolicky pomodlili všetci prítomní a spoločne zišli do hotela Kráľova studňa.