Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici Vás pozýva na výstavu z cyklu KLENOT v KLENOTE pod názvom NA ZNAK NEVINNOSTI SI UMÝVAM RUKY – príbeh aquamanile do unikátnej Zelenej siene Thurzovho domu.

Zelená sieň po roku opäť ožije

Výnimočné výstavy z času na čas vdýchnu život aj priestoru jedinečnej Zelenej siene a od minulého roku už aj v pravidelnom výstavnom cykle s názvom KLENOT v KLENOTE.

„Vďaka genius loci tejto siene Thurzovho domu, zažijú návštevníci výstavy ešte silnejší estetický zážitok,“

zdôrazňuje výber výstavného priestoru riaditeľ Stredoslovenského múzea a zároveň autor výstavy Roman Hradecký.

Výstavný cyklus predstaví každý rok návštevníkom Thurzovho domu vybraný zbierkový predmet, ktorý je niečím zvláštny, netradičný a originálny. Po unikátnej rezbárskej práci gotického umenia – Hlave Jána Krstiteľa spoznajú návštevníci Thurzovho domu príbeh jedinečnej bronzovej aquamanile.

Aquamanile

Je nádoba na nalievanie vody, ktorá sa používa v rituáli umývania rúk v náboženskom a svetskom kontexte – pred kňazom pred omšou a v súkromnej domácnosti pred jedlom. Predmetom tohto slávneho príkladu je moralizujúca legenda Aristotela a Phyllis, ktorá dosiahla popularitu v neskorom stredoveku. Aristoteles, grécky filozof a učiteľ Alexandra Veľkého, sa nechal ponižovať zvodnou Phyllis, ktorá na ňom jazdila ako na koni. Malo to byť poučenie pre mladého vládcu, ktorý podľahol svojim zmätkom a zanedbával záležitosti štátu.

Povzbudzujúc Alexandra mu Aristoteles vysvetlil svoje bláznovstvo, že keď mohol byť starý človek tak ľahko oklamaný, potenciálne dôsledky pre mladého muža by boli ešte nebezpečnejšie. Nenáročná téma naznačuje, že tento aquamanile bol vytvorený pre domáce prostredie, kde by sa zdvojnásobil ako objekt zábavy pre hostí pri stole.

Na znak nevinnosti si umývam ruky…

V období 12. – 16. storočia sa s rituálnou očistou rúk spája kovová alebo keramická nádoba s miskou, tzv. aquamanile. Prvé aquamanile pochádzajú z kolísky svetovej civilizácie, z územia dnešného Iraku a Iránu a vďaka kultúrnemu a obchodnému prepojeniu s Byzantskou ríšou sa tieto nádoby objavujú v 11. storočí už aj v Európe. Najčastejšie sa s nimi stretávame na území Nemecka, Švajčiarska, vo východnej časti Francúzska a v severnom Taliansku. V strednej a východnej Európe sú nálezy kovových aquamanile zriedkavé až ojedinelé, pretože v týchto zemepisných šírkach prevažujú skôr výrobky z keramiky.

Rituálne, ale aj slávnostné umývanie rúk je neodmysliteľnou súčasťou viacerých kultúr a svetových náboženstiev. Križiacke výpravy preniesli túto tradíciu z kostolov aj do života šľachty a následne do domovov mešťanov. Umývanie rúk bolo dôležitým prvkom stredovekej dvornej etikety a významným spoločenským aktom. Ponuka na umytie rúk a jej prijatie odzrkadľujú spoločné hodnoty, dobré mravy, vzájomnú úctu, ale aj sebavedomie hostiteľa a jeho hosťa.

Stredoveká spoločnosť na umývanie rúk pri jedle využívala nádobu, tzv. aquamanile. Nebola to len obyčajná nádoba, z ktorej sa nalievala voda na očistu rúk, ale zároveň odrážala úspech a bohatstvo samotného hostiteľa.

Cesta unikátneho nálezu do zbierok Stredoslovenského múzea

V roku 1947 pri obrábaní pôdy neďaleko Pustého kostola vo Veľkej Čalomiji našiel Pavel Balážik jedinečnú bronzovú aquamanile. Unikátny nález zostal bez povšimnutia až do času, keď sa aquamanile dostala do Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Vtedajší archeológ múzea – Gejza Balaša, v roku 1957 tento mimoriadny nález odborne preskúmal a následne predstavil verejnosti.

„Bronzová aquamanile má dodnes dôležité postavenie medzi zbierkovými predmetmi bohatého zbierkového fondu múzea pretože je stále jedinou bronzovou aquamanile objavenou na území Slovenska,

vysvetľuje Roman Hradecký dôvod výberu predmetu z viac ako 380 tisícového zbierkového fondu Stredoslovenského múzea pre výstavný projekt KLENOT v KLENOTE.

Výstavu, ktorá približuje Bystričanom ďalší klenot zo zbierok Stredoslovenského múzea s príbehom aquamanile, si môžu návštevníci Thurzovho domu. pozrieť až do 5. októbra 2017.