Celé Slovensko sa baví na zelených mužíkoch z ĽSNS, ktorí sťaby správni národovci vystúpili na Kriváň, ako voľakedy štúrovci. Teda aspoň si to mysleli.

Vo svojom  národnom zápale si však pomýlili kopce. Kým štúrovci vystupovali na Kriváň vo Vysokých Tatrách, oni stáli na Veľkom Kriváni  v Malej Fatre, nadšene mávajúc zelenými a slovenskými vlajkami. Sekli sa len o 90 kilometrov.

Prasklo to až vtedy, keď na facebookovú stránku Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, Bratislavský kraj zavesili fotky z výstupu na najvyšší vrch Malej Fatry s textom:

 „S myšlienkou organizovať národné výstupy na Kriváň prišiel slovenský spisovateľ a vydavateľ Gašpar Fejérpataky – Belopotocký. Naplno sa však tradícia národných výstupov začala rozvíjať od 16. augusta 1841. V tento deň zdolali Kriváň okrem Gašpara Fejérpataky-Belopotockého aj Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Samo Bohdan Hroboň a ďalší významní slovenskí národovci. Ako členovia národne orientovanej strany sme hrdí na slovenské tradície a nadväzujeme na ne.“

A je to. Priznám sa, že aj mne sa ako študentovi gymnázia stalo, že pri prednese Sládkovičovej Maríny som trochu poplietol poradie veršov známej básne a bol som tak trochu na smiech. Nuž ale na rozdiel od zelených mužíkov som sa nikdy nebil do pŕs, aký som ja veľký národovec.  

Aby toho nebolo málo, úrad vodca zelených mužíkov spustil pár mesiacov pred voľbami na jeden šup 15 tendrov za milióny eur na opravu krajských ciest. Záujemcom nechal na rozhodovanie len tri dni, že vraj to musí stačiť. Výsledkom bolo, že dve tretiny zákaziek vyhrala neznáma firma z Trenčína takmer bez zamestnancov i strojov, ktorá miesto ciest opravuje len rodinné domy.

Keď to vyšlo najavo, firma sa vzdala svojej výhry a tendre sa vraj budú opakovať. Ale až potom, čo celý prípad vyšetrí Úrad pre verejné obstarávanie. Nuž smiešne na tom je to, že vodca zelených mužíkov  sa rád bije do pŕs, aký je on čestný a neúplatný, ale robí presne to, za čo kritizuje svojich politických súperov.

Z oboch posledných udalostí, ktoré rozosmiali a zaujali Slovensko, normálnemu človeku logicky vyplýva, že zelení mužíci aj so svojím vedením sú obyčajní babráci. Možno to ich fanúšikom nevadí (je to pre nich zrejme otázka veľkosti viery a výšky IQ), ale  žeby toto bola tá správna cesta „za Boha a za národ“ pre nás ostatných, tomu verí už len málokto.

Treba ich len nechať verejne konať, oni sa sami vyfarbia. Nechcem to zľahčovať, ale niekedy je miesto tvrdého politického boja lepšie, keď súper sám vyjde na smiech. Teraz sa to podarilo zeleným mužíkom hneď dvakrát za pár dní. Len tak ďalej.

Sám som zvedavý, čo nastane po lete, keď sa bude schyľovať k voľbám nového šéfa kraja a agentúry budú nanovo zratúvať percentá voliteľnosti jednotlivých kandidátov. Vážne by to mali zobrať najmä súperi toho súčasného, lebo ten, kto sa smeje naposledy, sa smeje najlepšie…