Nezvyknem reagovať na iných blogerov, tobôž keď blogujú na iných portáloch, ale tentoraz urobím výnimku. Aj keď nie vždy súhlasím s názormi bystrickej blogerky Andrey Súlovcovej, v tejto chvíli sa musím verejne postaviť na jej stranu.

 Je všeobecne známy Voltairov výrok, ktorý sa mu prisudzuje a mal by platiť aj v súčasnej demokracii: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.“

 Myslím, že v prvom rade by si tento princíp mali osvojiť politici. Ibaže v praxi to často nefunguje, obzvlášť nie v Banskej Bystrici. Svedčí o tom prípad Andrea Súlovcová (blogerka) versus Erika Karová (99 – percentná politička).

 Andrea Súlovcová ešte koncom  marca napísala blog http://bbonline.sk/blog/sledujeme-politicku-samovrazdu-igora-kaspera-v-priamom-prenose/. V ňom okrem iného naznačila prepojenie kandidáta (či kandidátov?) na predsedu BBSK s podnikateľkou, filantropkou, dobrovoľnou občianskou aktivistkou, podporovateľkou športu, predsedníčkou OZ, šéfredaktorkou a neúspešnou kandidátkou na mestskú poslankyňu z roku 2014 Erikou Karovou. Za svoj verejný názor si blogerka vyslúžila od budúcej političky trestné oznámenie za údajné ohováranie.

Po pár mesiacoch sa ukázalo, že blogerka mala pravdu. Zatiaľ čo Súlovcová čelí policajnému vyšetrovaniu za svoje názory, Karová sa vo svojom Priekopníku  pasovala do pozície 99 – percentnej nezávislej kandidátky na poslankyňu BBSK, de facto potvrdzujúc svoju spriaznenosť s kandidátom (či dvomi?) na predsedu, kritizujúc svojich budúcich politických súperov v meste, vrátane primátora a koaličných poslancov, to všetko pekne zabalené do novinového papiera  alebo v elektronickej forme so samoreklamou.

 Mimochodom značka Priekopník, ktorú používa súčasný internetový portál a tlačený občasník chodiaci zadarmo do schránok občanom, je podľa všetkého stále živá a patrí regionálnym novinám vychádzajúcim pred rokom 1989 i tesne po ňom. Navyše bystrickí pamätníci ešte nezabudli na okolnosti, ktoré predchádzali vzniku firmy BCF s. r. o. v roku 2007 (s aktuálnym vkladom  jedinej spoločníčky a konateľky Eriky Karovej presahujúcom 3 milióny eur).

 Andrea Súlovcová vo svojom blogu odhalila toho o Erike Karovej viac, ako bolo doteraz všeobecne známe a nemusí to budúcej političke „voňať“ pod nosom. To však neznamená, že tá sa má brániť trestným oznámením, čo blogerka správne chápe ako pokus o zastrašovanie.

 Stačilo predsa argumentačne vyvrátiť tvrdenia blogerky komentovaním jej blogu alebo článkom v Priekopníku, ktorý Karová vlastní.  Ibaže to by  musela 99 – percentná politička na to mať. Trestné oznámenie je prejavom jej úzkoprsosti a nedostatku politického nadhľadu, ktorý sa získava dlhoročnou politickou prácou a skúsenosťami, nie len chcením byť aj politikom.

 Môže sa stať, že k Súlovcovej sa časom pripoja iní blogeri alebo novinári, ktorí vedia toho ešte viac a začnú zverejňovať ďalšie nepríjemné fakty tesne pred voľbami. Pretože aj v politike to chodí ako v živote –  kto chce kam, pomôžme mu tam.

 Rozhodol som sa principiálne postaviť za bystrickú blogerku s odkazom, aby sa nebála žiadneho podobného zastrašovania, lebo pravda vždy vypláva na povrch (hoci občas s bolesťami a po dlhšom čase). Veď o tom spieva aj skupina Elán…