Prebiehajúca prvá etapa rekonštrukcie kaštieľa Radvanských umožňuje Stredoslovenskému múzeu vykonávať pri prácach v interiéroch a počas výkopov v exteriéroch archeologický výskum. A ten prináša svoje ovocie.

Prvé objavy z praveku

Vlani sa archeológovi Martinovi Kvietkovi pri výkopových prácach podarilo objaviť pozostatky pravekých kupolovitých piecok priemeru 20 cm (vnútorný 15 cm), pričom išlo zrejme o metalurgické zariadenia. Dokladajú, že v tomto priestore ešte dávno pred vznikom kaštieľa bolo osídlenie na terase rieky Hron. Praveké piecky patria medzi  najstaršie historické nálezy osídlenia v Radvani.

V mladších horizontoch archeológovia objavili kamenné obloženie pôvodného drenážneho výkopu odvádzajúceho vodu od základov kaštieľa. Boli to aj časti barokových kachlíc či fragment stolových hodín.

V zemine z výkopu sa objavil banský výplatný znak z roku 1686 zo Španej Doliny, ktorý vydávala banskobystrická Kráľovská banská komora. V historických prameňoch sa tento výplatný znak označuje ako červený peniaz, pretože bol vyrobený z medi. Slúžil ako záloha mzdy pre baníkov. Konkrétne tento nájdený mal hodnotu troch denárov.

Najnovšie nálezy z obdobia Veľkej Moravy

Minulý týždeň sa okolo kaštieľa robili výkopy pre  kanalizáciu. Archeológ Roman Hrončiak pracujúci pre Stredoslovenské múzeum nám povedal:

„Pri kopaní ryhy sa na stene výkopu objavila kultúrna vrstva a objekt- jama, v ktorej boli črepy z keramických nádob bez výzdoby. Počas rozšírenia výkopu sa v čiernej zemine s uhlíkmi z ohniska objavil črep ako dlaň s vlnovkovou výzdobou typickou pre Slovanov.“

Na miesto nálezu zavolali archeologičku PhDr. Martu Mácelovú, PhD., ktorá pôsobí na Univerzite Mateja Bela a dlhé roky viedla terénne archeologické výskumy a prieskumy slovanského osídlenia v našom regióne. Medzitým sa našiel ďalší veľký črep z okraja nádoby, ktorý odkryli pred ňou. Keramiku určila podľa typickej výzdoby vlnovkami a tvaru a datovala ju predbežne do 9. storočia, teda do obdobia Veľkej Moravy. Archeológovia budú pokračovať v ďalšom skúmaní  okolo miesta nálezu, využívajúc ďalšie výkopy na stavbe.

Je pravdepodobné, že areál kaštieľa Radvanských skrýva pod zemou ešte viacero neodkrytých tajomstiev z dôb dávno minulých, ktoré nám môžu priblížiť históriu osídlenia tohto priestoru. Bolo by preto užitočné, keby sa našli peniaze na podrobnejší archeologický výskum (na vedecké a dokumentačné účely), keďže rekonštrukcia kaštieľa bude ďalej pokračovať.

Historici oceňujú nálezy z Veľkej Moravy

Najnovší nález si prišiel pozrieť aj historik Vladimír Sklenka:

„Radvaň má bohatú minulosť, ktorú dokladá hromadný nález keltsko-dáckych mincí z Hôrky pri Kostole Panny Márie a teraz aj veľkomoravské nálezy z Radvanského kaštieľa.“

Unikátny nález veľkomoravského osídlenia z 9. storočia priamo pri Radvanskom kaštieli  podľa neho potvrdil, že v tomto období nešlo o neosídlené územie. Naši predkovia tu žili už v období existencie Veľkomoravskej ríše. Osídlenie Zvolenskej kotliny Slovanmi v tomto období je potvrdené archeologickými výskumami. Koncentrácia osídlenia slovanským etnikom už na konci 6. a na začiatku 7. storočia je potvrdená vo Zvolene a jeho blízkom okolí.

Systematický archeologický výskum Zvolenskej kotliny, ktorý robila tri desaťročia PhDr. Marta Mácelová, priniesol mnoho nových poznatkov o slovanskom osídlení. Dnes evidujeme v katastrálnom území Zvolenskej kotliny 12 miest a obcí 39 slovanských lokalít. Slovanský sídliskový objekt z 9. stor. zistila aj pri výskume stredovekých architektúr v Banskej Bystrici, v zadnom trakte domu na Nám. SNP č. 3 v roku 1995. Počas výstavby rýchlostnej komunikácie, severného obchvatu Banskej Bystrice v časti Senica preskúmal PhDr. Ján Beljak, PhD. v roku 2009 až 29 zahĺbených sídliskových objektov datovaných do 8. -10. stor.

Veľká Morava

Na začiatku 9. storočia, v súvislosti s definitívnou porážkou Avarov Franskou ríšou, dochádza na našom území k tvorbe dvoch kniežactiev. V povodí rieky Moravy sa tvorí Moravské kniežactvo s Mojmírom I. a v povodí rieky Nitravy Nitrianske kniežactvo, na čele ktorého stál knieža Pribina, ktorému salzburský arcibiskup Adalrám roku 828 vysvätil v Nitre (Nitrave) kostol. Jeho vplyv pravdepodobne zasahoval aj do oblasti Zvolenskej kotliny.

V tomto období začína systematický kristianizačný proces na našom území. Okolo roku 833 porazil nitrianske knieža Pribinu, moravské knieža Mojmír a vytvoril spojením obidvoch kniežactiev ríšu známu ako Veľkomoravská ríša, ktorej súčasťou sa následne stala aj Zvolenská kotlina.

Vo Zvolene – Môťovej bolo vybudované v 9. storočí veľkomoravské výšinné hradisko na lokalite Priekopa nad sútokom riek Neresnice a Slatiny, ktoré plnilo vo Zvolenskej kotline pravdepodobne administratívno – správnu funkciu. Roku 894 zomrel panovník Veľkej Moravy Svätopluk I. a začína sa postupný rozklad Veľkomoravskej ríše.

Už roku 896 obsadili „maďarské“ nomádske kočovné kmene na čele s ich vodcom Arpádom Potisie a na začiatku 10. storočia postupne ovládli Panóniu, Sedmohradsko, ale aj územie južného Slovenska. V dôsledku decentralizácie veľkomoravskej ústrednej moci, ktorá súvisela s úmrtím synov Svätopluka I. – Mojmíra II. a Svätopluka II., sa územie Slovenska, ktoré nebolo ovládnuté „maďarskými“ kmeňmi dostáva pod vplyv jednotlivých miestnych veľkomoravských veľmožov.

Po bitke pri nemeckej rieke Lech roku 955, sa rozhodujúcim činiteľom pre naše územie stala arpádovská dynastia a začína sa tvorba Uhorského kráľovstva.