Ľudovít Štúr ako ho nepoznáte. Miloval ženy, kvalitný tabak, obliekal sa s vkusom a bradu by mu závidel nejeden hipster. Spoznajte život a dielo jednej z najväčších postáv slovenskej histórie inak ako zo školských lavíc na najnovšej výstave v Thurzovom dome.

Osudom skúšaný …

Rodina Štúrovcov pochádzala z Trenčína, kde sa venovala súkenníckemu remeslu. Samuel Štúr – otec Ľudovíta Štúra porušil túto rodinnú tradíciu a pred remeslom dal prednosť učiteľskému povolaniu. Spolu s rodinou sa usadil v meste Uhrovec, kde pôsobil ako miestny učiteľ. Práve tu sa neskôr narodil aj jeho syn Ľudovít Štúr.

Počiatky svojho vzdelania získal tak ako jeho súrodenci u otca, neskôr študoval v meste Ráb i v Bratislave. Univerzitné vzdelanie získal v nemeckom Halle, kde si nášho významného rodáka neskôr uctili názvom ulice, ktorá dnes nesie jeho meno – Ludwig-Štúr-Strasse. Už ako 21 – ročný bol politicky činný, ako 28-ročný kodifikoval slovenčinu, v tridsiatke založil prvé noviny, vo veku 32 rokov sa stal poslancom Uhorského snemu a ako 33 – ročný vystúpil na čelo slovenského povstania.

„Ktovie ako by sa ďalej rozvíjala sľubne naštartovaná kariéra ambiciózneho intelektuála so srdcom bijúcim za národ, keby nebolo nešťastnej poľovačky, ktorá sa mu stala osudnou,“

zamýšľa sa garantka výstavy Jaroslava Dobrotová . Velikán slovenských dejín skonal 12. januára 1856 na následky zranení vo veku 40 rokov.

Komu patrilo Ľudovítovo srdce ?

Láska a manželstvo boli pre Štúra tabu, pretože len v asketickom spôsobe živote bez ženy a detí, videl jedinú cestu k naplneniu svojich národných ambícií. Aj napriek jeho silnému odhodlaniu mu predsa len dve krásne a inteligentné ženy zamotali hlavu.

Prvou veľkou láskou bola Mária Pospíšilová – dcéra majiteľa kníhkupectva, tlačiarne a vydavateľstva. Druhou osudovou ženou mu bola Adela Ostrolúcka, ktorá pochádzala z rodiny uhorskej strednej šľachty.

Aj napriek dobrej výchove, rozhľadenosti, či intelektuálnemu zázemiu oboch rodín, z ktorých obe ženy pochádzali, ani jednej z nich sa nepodarilo spojiť svoj život s Ľudovítom Štúrom. Mladý intelektuál Štúr dal nakoniec vždy prednosť práci pred láskou k žene a spoločnému životu s ňou.

Jazyk náš každodenný alebo ako to nakoniec bolo so štúrovskou slovenčinou

Podľa Ľudovíta Štúra samostatný národ v Európe môže byť len ten, ktorý má svoj národný program obsahujúci jazykové, kultúrne a politické ciele. K naplneniu týchto cieľov bolo potrebné používať spisovnú slovenčinu, a preto v roku 1843 ustanovila trojica Štúr – Hurban – Hodža nový spisovný jazyk na základe spoločných znakov stredoslovenských nárečí, pričom v pravopise nadviazali na pôvodnú bernolákovskú tradíciu.

V roku 1846 bola kodifikovaná spisovná slovenčina v Štúrovom diele Náuka reči slovenskej. Štúrovská slovenčina prešla ešte jednou úpravou, a to v diele Hattalu a Hodžu s názvom Krátka mluvnica slovenská, ktorá upravuje pravopis. V podstate ide o podobu slovenského jazyka, tak ako ho používame dnes.

Na stretnutie s politikom, historikom, jazykovedcom a jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie interaktívnou formou, pozýva všetkých školopovinných, ale aj tých skôr narodených riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.

Výstavu o Ľudovítovi Štúrovi s názvom Štúrovské dobrodružstvo si môžu návštevníci Stredoslovenského múzea pozrieť v Thurzovom dome až do 30. júna 2017.