Dlhodobo tvrdím, že keby náš parlament neprijímal nové zákony, ale iba naprával tie zlé, či nedokonalé, mal by roboty viac ako dosť. V súčasnosti sa pripravuje oprava zákona o exekúciách.

Boli časy, keď som podnikal. V malom, ale podnikal. A mal som aj dlžníkov. Najmä neplatičov faktúr za reklamu v časopise. Ktosi ma vtedy presvedčil, že keď si už inak neviem pomôcť, mal by som sa obrátiť na súd. Len tak som nemusel zaplatiť daň zo zisku. A tak som to, plný naivity, skúsil. Pravda, rýchlo som sa poučil a našiel som lacnejšie riešenie.

Keď nezabral ani súd, išlo to na exekúciu. Roky sa nič nedialo a potom mi prišiel účet. Dlžník, nebolo to veľa, len 5.000 korún. Veď to bol naozaj malý podnikateľ síce stále jazdil na mercedese, no podľa zákona nemal vôbec nič. A nemal z čoho zaplatiť. Exekútor mi však naúčtoval 8.000 korún. Také boli jeho náklady. Čo som mal robiť. Ťahať sa za prsty s exekútorom? Už som bol múdrejší. Zaplatil som. Pripomínam, že pár rokov predtým som z nezaplatenej faktúry zaplatil aj DPH.

Pokojne som spával, kým som nedostal písomnú informáciu. Ešte jedna dlžníčka, dlhovala mi 10.000 korún, je v exekúcii. Momentálne síce nič nemá, ale vďaka úrokom mi dlhuje už skoro 2.000 eur. A náklady exekútora sú vyše 450 eur. Inak, aj v tomto prípade som zaplatil DPH z nezaplatenej faktúry.

Povedal som si, že je od tej nešťastníčky, lebo skrachovala, nič nechcem. A dozvedel som sa, že môžem zrušiť exekúciu, keď zaplatím náklady exekútora. Nuž, zaslúžený trest za moju naivnú vieru v uplatňovanie zákonov.

Ministerke spravodlivosti držím palce, aby sa jej podarilo pripraviť a uplatniť dobrý zákon. A veľmi som zvedavý, ako to dopadne. Lebo, priznám sa, nechce sa mi zase prísť o sumu vyššiu ako bola tá, ktorú mi pani dlhovala. A inak, som rád, že už nepodnikám…