S krátkymi prestávkami sa v Banskej Bystrici chutný  zlatistý mok kontinuálne varí už vyše 500 rokov.  Pivo bolo v meste vždy obľúbené a cech miestnych pivovarníkov neodmysliteľne dopĺňal miestny kolorit.

Začiatky pivovarníctva v Banskej Bystrici  

 Najstaršie dochované informácie o banskobystrickom pivovarníctve pochádzajú z roku 1501. Vtedy richtár a mestská rada požiadali uhorského kráľa Vladislava II. o ďalšie nové hospodárske privilégiá. Žiadosti vyhovel až ďalší panovník, Ľudovít II. v roku 1524.

Bystričania dostali  právo variť a pripravovať tmavé pivo z jačmeňa v každom dome v meste a vyvážať ho z mesta v sudoch. Varilo sa aj svetlé pivo z pšenice a to nielen v meštianskych domoch, ale aj v mestskom pivovare, ktorého lokalizácia je doposiaľ neznáma.

Okolo roku 1516 sa začalo aj s plnením piva do fliaš. Podľa zachovaných záznamov banskobystrický mestský pivovar slúžil na uspokojovanie dopytu obyvateľov po pive takmer celé 16. storočie. Pivo sa čapovalo v mestských pivných krčmách. V 17. storočí na území mesta pôsobilo už aj viacero  malých súkromných meštianskych pivovarov.

Medzi vzácne  zdroje informácií patrí cechová knižka, do ktorej boli zaznamenávané informácie zo života pivovarníkov medzi rokmi 1701 – 1833. Kniha sa nachádza tak ako aj dostupné artikuly – práva cechu v Štátnom archíve,  pobočka Banská Bystrica.  Počet pivovarníkov v meste nebol stály, ale závisel od hospodárskej situácie. Tak kolísala aj cena piva, ktorá sa odvíjala od ceny základnej suroviny – obilia.

V polovici 19. storočia mali v Banskej Bystrici, ktorá mala vtedy niečo vyše 5.000 obyvateľov, právo variť pivo len niektoré rodiny. Medzi nimi bola rodina Jozefa Boršického (1806 – 1872), ktorý získal toto právo od mestského magistrátu v roku 1830. Rodina bola známa varením piva nielen v Banskej Bystrici, ale aj neďalekej Uľanke, či vo vzdialenejších Vyhniach pri Banskej Štiavnici, kde významný pivovar taktiež funguje dodnes.

Mestský pivovar

 Do rodiny Boršických sa priženil banskobystrický zlatník Alojz Herritz (narodený v roku 1804). Pričinením jeho  potomkov mohol začať fungovať novo vybudovaný mestský pivovar. Jeho žiaľ dnes chátrajúce pôvodné výrobné  budovy sa nachádzajú v pasáži za tzv. Herritzovským (červeným) domom na Námestí Štefana Moysesa 7.

Zaujímavé bolo, že časť potrebnej technológie sa nachádzala mimo priestorov pivovaru. Chladiareň, kvasiareň, ležiacka pivnica a stáčiareň piva mali „Na Troskách“ v blízkosti Huštáku, neďaleko bývalých veľkých radvanských kasární.

Bystrické pivo sa tešilo veľkej obľube a malo veľmi dobré meno,   hlavne Porter a Ležiak. Tieto konkrétne druhy boli žiadané aj vo Viedni a Budapešti.

Od roku 1888 začala pivo v meste variť nová firma : „Grűn et Popper“. Spoločníkmi boli podnikatelia – pivovarník Jozef  Grűn z Banskej Bystrice a Móric Poper – obchodník z Lučenca. Po roku 1905 dostal pivovar nový názov: „Herkules“ – v maďarčine „Herkules – sȍrfȍzole Zsolnai Ármin“. Pod takýmto názvom fungoval pivovar až do roku 1927, neskôr ako „Ármin Zsolnai  pivovar so sídlom v Banskej Bystrici“. Podnik niesol meno po Grunovom  synovi.

Rozvoj bystrického pivovarníctva v 20. storočí

Začiatkom 20. storočia získalo pivo plnené do pollitrových sklenených fliaš s názvom ZLATOPRAMEŇ viaceré ocenenia a pocty, napr. na súťažiach a prehliadkach v Bratislave, ale aj v Paríži, v Londýne a Ríme. Pivovar naďalej vlastnili pokolenia rodiny Herritzovcov. Protižidovské zákony prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945) však, okrem iného, znemožňovali  Židom aj vlastníctvo podnikov.

Od septembra 1941 tak vznikla nová obchodná spoločnosť, ktorú založil bystrický obyvateľ a úradník Ján Beňuš. Spoločníkmi sa stali Ján Beňuš so 76 – percentným podielom a Ármin Zsolnai s 24 – percentným podielom, pričom konať v mene firmy mohol len Beňuš. Banskobystrický pivovar tak dostal nový názov: „Ján Beňuš a spol. pivovar a sladovňa B. Bystrica“. Neskôr pivovar Beňuš kompletne prebral.

 Pivovar zohral významnú úlohu aj počas Slovenského národného povstania (1944) tým, že pomáhal  povstaleckým jednotkám v zásobovaní zbraňami, materiálom, ale aj potravinami.

Povojnová situácia a socializmus

Skončením druhej svetovej vojne, po oslobodení a znovuzjednotení Československa  bol v júli roku 1945 menovaný dočasne za  národného správcu pivovaru Ján Beňuš. Zaujímavé je, že v nasledujúcom roku sa podľa dostupných dobových materiálov, po prešetrovaní majetkových prevodov počas vojny zistilo, že Beňuš nadobudol od Zsolnaia pivovar dobrovoľnou dohodou a nie pod tlakom situácie, takej aká bola v tom čase bežná.

Po politickom prevrate vo februári 1948, kedy sa moci v štáte chopila Komunistická strana Československa, bola na podnik „Ján Beňuš pivovar a sladovňa Banská Bystrica“ uvalená tzv. národná správa a pivovar bol začlenený do slovenského nápojového priemyslu.

Od marca 1949 niesol názov „Stredoslovenské pivovary, národný podnik – závod Banská Bystrica“. Pivovar varil pivo v meste do roku 1967.   Kvôli zastaranej a nevyhovujúcej technológii a neekonomickej prevádzke (budovy výroby a spracovania na viacerých miestach) bolo rozhodnuté, že sa postaví celkom nový komplex pivovarníckej výroby v meste Banská Bystrica.

Od roku 1968 sa začalo s výstavbou  pivovaru v rodiacej sa priemyselnej zóne na južnom okraji mesta, v Radvani – Kráľovej. Na tradícii legendárneho piva Zlatoprameň vznikol celkom nový podnik. Prvá dávka 10° piva bola uvarená 1. júla 1971. So stáčaním piva do fliaš sa začalo 13. augusta toho roku.

V prvom roku skúšobnej prevádzky uvarili približne 35 000 hektolitrov piva, z čoho fľaškového bolo 32 500 hl a sudového 2.500 hl. V roku 1972 bola zahájená výroba komplexného sortimentu 7°, 8°, 10°, a špeciálneho 12° svetlého piva. Doplnené bolo aj 13° tmavé pivo. Následne podnik spĺňal predpokladanú i stanovenú ročnú výrobnú kapacitu 350.000 hl.

V roku 1977 uviedli na trh novinku – nealkoholické pivo – „PITO“, vyrábať sa začalo aj pivo „DIA“ pre diabetikov. Od roku 1978 začala fungovať aj nová sódovkáreň, určená najmä na výrobu nápojov „Vinea“. V období od roku 1971 do roku 1991 pivovar niesol postupne aj tieto názvy: „Stredoslovenské pivovary a sódovkárne národný podnik Martin, závod Banská Bystrica“  a  „Pivovary a sladovne Martin, štátny podnik , závod Banská Bystrica“.

Súčasnosť

Zmenou spoločenských pomerov v novembri 1989 sa začalo aj socialistické hospodárstvo transformovať na trhové. Nastal proces tzv. privatizácie, kedy bývalé národné a štátne podniky prechádzali postupne do súkromných rúk.

V decembri roku 1991 sa uskutočnila dražba pivovaru, ktorý sa už volal „Urpín“. Vydražil ho Pavel Čupka za 330 000 000 Kčs. Nová spoločnosť „Pivovar Urpín, Pavel Čupka“ pokračovala v ročnej výrobnej kapacite 350 000 hl piva. Následne kvôli viacerým okolnostiam došlo k problémom firmy a následným vlastníckym transformáciám.

Od roku 1996 bola spoločnosť premenovaná na „Pivovar Urpín BB, s.r.o., potom od roku 2003 do roku 2007 bol pivovar v konkurze. Dnes varí pivo v meste pod Urpínom a okolí najmä spoločnosť „Banskobystrický pivovar, a.s.“ a niekoľko ďalších menších výrobcov. Z nich nemožno nespomenúť známy a obľúbený, nedávno však zaniknutý,  reštauračný pivovar Perla, ktorý fungoval od roku 1992. Významne  dotváral súčasnú  atmosféru Hornej ulice.

Medzitým sa v meste pod Urpínom začalo variť remeselné pivo Baran a majú pribudnúť ďalšie. História banskobystrického pivovarníctva pokračuje…