Po Vzkriesení nastáva čas radosti zo života a jari. Veľkonočné sviatky prechádzajú  z náboženskej do svojej svetskej formy, ktorú všetci poznáme a užívajú si ju malí i veľkí.

Veľkonočné posolstvo pápeža Františka

 Ani počas Veľkonočných sviatkov  by sme nemali zabúdať na biblické posolstvo Ježiša, ktoré nám znechal svojím životom, ukrižovaním a zmŕtvychvstaním.

„Dnes na celom svete nanovo ohlasuje úžasnú a naplnenú zvesť prvých učeníkov – Ježiš vstal z mŕtvych tak, ako predpovedal. Starobylý sviatok Veľkej noci  – pamiatka na oslobodenie Židovského národa z otroctva tu dosahuje svoje naplnenie. Svojím vzkriesením nás Ježiš Kristus oslobodil z otroctva hriechu a smrti, otvoril nám prechod do večného života,“

vyhlásil pápež František túto nedeľu  počas svojho tradičného veľkonočného požehnania  Urbi et Orbi vo Vatikáne na preplnenom svätopeterskom námestí

Symboly Veľkej noci

Spomeňme aspoň tie najdôležitejšie:

 Baránok – tento symbol sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň Židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo on je baránok obetovaný za spásu sveta.

Kríž –  je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.

Oheň – veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.

 Sviečka – je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista.  Tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa.Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža so symbolmi alfa a omega,  t.j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus.

Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste, aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Tiež sa zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý, rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.

Vajíčko – pretože obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.

Zajačik – aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.

 Korbáč – tento v niektorých regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.

Oslavy Veľkej noci a jari sa líšia podľa regiónov. Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibanie korbáčom. Redakcia Bystricovín želá všetkým Bystričanom a Bystričankám bez rozdielu veku príjemné a ničím nerušené Veľkonočné svatky 2017.