Polygloti sú ľudia, ktorí ovládajú viac ako 6 jazykov, väčšinou je to okolo 12. Spája ich nadšenie učiť sa cudzie jazyky.
Polygloti medzi nami
Jazyky sa učia sami. Jedným z odporúčaných spôsobov je podľa polyglotov vycestovať a komunikovať v cudzom jazyku od prvej minúty v cudzej krajine. Ďalší odporúča najskôr si cudziu reč napočúvať a potom komunikovať. Veľmi populárnym sa tiež stal spôsob kartičiek, ktorý spočíva v tom, že si zapisujete slovíčka a čítate si ich, pokiaľ si ich nezapamätáte. Existujú aj iné spôsoby.
Jedným z najznámejších polyglotov na svete je Richard Simcott. Dohovorí sa vyše 30 jazykmi a neustále sa učí nové. Na svojej stránke www.speakingfluently.com odovzdáva ľuďom skúsenosti s učením sa cudzích jazkov, venuje sa organizovaniu prednášok a koučovaniu. Hovorí, že na učenie sa jazykov neexistuje jednotný systém, ktorý by vyhovoval všetkým.
Lýdia Machová
Mladá slovenská polyglotka a tlmočníčka Lýdia Machová si sama prešla podobnú cestu. Veľmi sa chcela naučiť nejaký jazyk a dala do toho toľko energie a času, kým ho nezvládla na plynulej úrovni. Dnes ovláda na vysokej úrovni 7 jazykov a chodí tlmočiť na významné podujatia rôzne známe osobnosti, dôležité zahraničné návštevy či stretnutia.
Má skúsenosti s tlmočením pre bývalú prvú dámu Silviu Gašparovičovú, bývalú premiérku Ivetu Radičovú, tlmočila aj pre svetoznámych motivátorov Tonyho Robbinsa či Briana Tracyho.
Podobne ako mnohí polygloti aj ona pomáha ľuďom učiť sa cudzie jazyky prostredníctvom internetu. Cez web www.jazykovymentoring.sk koučuje ľudí a radí, ako sa učiť. Podľa nej sa týmto spôsobom dajú naučiť jazyky oveľa rýchlejšie ako v škole. Neodporúča však učiť sa dva jazyky naraz, ale jeden za druhým. Napokon môžete si pozrieť aj jej FB profil https://www.facebook.com/jazykovymentoring.
Najdôležitejšie štyri piliere učenia cudzieho jazyka sú: učiť sa tak, aby vás to bavilo, stráviť s jazykom veľa času, venovať sa mu často (denne min. 10 -15 minút) a vždy mať pri učení plán.
Lýdia Machová príde do Banskej Bystrice v utorok 11. apríla 2017. O 19:00 hod bude mať v historickej Radnici na Námestí SNP dvojhodinovú prednášku „Ako sa učia jazyky polygloti“. Viac informácií o prednáške a predpredaji lístkov nájdete na http://www.jazykovymentoring.sk/bb.
My sme sa Lýdiou Machovou pred jej prednáškou v našom meste porozprávali a prinášame vám krátky rozhovor:
Lýdia aký spôsob učenia sa cudzích jazykov by ste odporučili našim čitateľom?
„Najlepšie je venovať jednému jazku minimálne rok, ideálne dlhšie, aby sa ten jazyk stihol v hlave „udomácniť“, potom sa ľahšie začína s novým. Veľa ľudí si dáva predsavzatie, že do tridsiatky alebo iného veku budú hovoriť 10 jazykmi. Toto neodporúčam, hlavne keď je človek pri nejakom 2. alebo 3. jazyku, lebo to je dosť veľký skok vpred. Je fajn chcieť sa naučiť viac jazykov, ale náš sen by nás nemal deptať, keď sa potom nejaký jazyk učíme 2 – 3 roky, lebo sa bojíme, že to nestihneme.“
Všimli sme si na Vašej webovej stránke množstvo aktivít, ktorým sa venujete. Zaujali nás prednášky pre bežných ľudí, ktorí sa chcú naučiť jazyky. Čo by ste im poradili ako prvé?
Zmeniť svoje nastavenie pri učení sa jazykov. Väčšina z nás si myslí, že keď si zaplatíme za jazykový kurz alebo učiteľa, tým je to vybavené, a jediné čo treba, je chodiť na tie hodiny. Domáca úloha sa považuje za nutné zlo. Pritom to musí byť presne naopak. Človek by sa mal učiť hlavne veľa doma, veľa počúvať, čítať, rozprávať a naberať slovnú zásobu, a na prípadných hodinách môže konverzovať a zistiť, v čom robí chyby. Ak čakáme, že nám niekto jazyk naleje do hlavy, naše učenie sa skončilo ešte pred tým, než sa začalo.
Väčšinou, keď sa už odhodlajú sa dať na učenie jazykov, odrádza ich pomalý postup vpred. Čo žiakov jazykov bez ohľadu na vek motivuje pokračovať ďalej aj napriek ich nie príliš veľkému talentu na jazyky?
Motivácia je u každého omnoho vyššia, keď na sebe vidí rýchle pokroky. A tie uvidí len vtedy, keď sa do jazyka na určité obdobie (pár týždňov až mesiacov) naplno pohrúži a venuje mu v tomto období čo najviac času. Človek sa doslova obklopí jazykom, a tým ho „nasáva“ omnoho rýchlejšie a efektívnejšie. S internetom a dnešnými vymoženosťami ako je smartfón to dokáže každý z nás, či je technicky nadaný alebo nie. A obrovská väčšina zdrojov je dostupná dokonca zadarmo, stačí vedieť, ako ich využiť systematicky.
Aká forma učenia sa jazyka je všeobecne najefektívnejšia?
Neexistuje jedna najefektívnejšia forma učenia sa. Metód je mnoho, záleží, čo komu vyhovuje. Ale vo všeobecnosti platí, že keď sa človek venuje jazyku tak, aby ho to bavilo, robí to každý deň po malých dávkach (pol hodinu až hodinu) a nájde si v tom svoj vlastný systém, tak na konci jednoducho musí uspieť. Po pár mesiacoch sa dajú dosahovať naozaj krásne výsledky, kde človek už vie jazyk ovládať plynule a sebaisto.
Budete sa tejto téme venovať aj na prednáške v Banskej Bystrici?
Áno, presne o tom bude moja prednáška. Vysvetlím ľuďom, že učenie sa jazykov nie je otázkou talentu alebo nejakých génov, ktoré niektorí ľudia majú a niektorí nie. Dokáže to každý, ak bude nasledovať jednoduché princípy. Po prednáške bude každý vedieť, čo môže urobiť preto, aby svoju znalosť jazyka posunul o stupienok vyššie.
Kedy a kde sa uskutoční?
Bude to 11. apríla na Radnici od 19. do zhruba 21. hodiny. Lístky sa dajú kúpiť v predpredaji, študenti majú zľavu. Na konci prednášky si urobíme interaktívny kvíz, do ktorého sa môže zapojiť každý, kto má pri sebe smartfón alebo tablet a každý tak môže vyhrať zaujímavé vecné ceny.
Na čo bude zameraná Vaša prednáška?
Na prednáške predstavím príbeh 10 konkrétnych polyglotov, teda ľudí, ktorí ovládajú viacero jazykov, a vysvetlím, ako sa k nim dopracovali. Každý z nich má svoju vlastnú metódu, a okrem nej poviem aj pár príhod a anekdot o týchto polyglotoch. Väčšinu z nich poznám osobne, sme kamaráti. Potom si povieme, čo majú všetci títo polygloti spoločné, a aké poučenie si od nich môžeme zobrať. Na konci bude priestor aj na diskusiu a rada poradím aj osobne po prednáške. Chcem, aby to bolo také kamarátske stretnutie, na ktorom sa zamyslíme nad svojím učením jazykov a skúsime nájsť možné riešenia do budúcna.
Aké úspechy ste doteraz zaznamenali, čo sa týka učenia tých najmenej talentovaných?
Veľa ľudí si o sebe myslí, že nemajú žiaden talent. Často mávali v škole trojky a štvorky z angličtiny, a učitelia im povedali, že na jazyky skrátka nemajú danosti. O to krajšie je, keď títo ľudia prestanú veriť podobným hlúpostiam, a odhalia spôsob, ako ich učenie môže baviť. Pracovala som napríklad s jedným podnikateľom z Košíc, ktorý bol 20 rokov večným začiatočníkom. Keď sme našli spôsob, ako ho učenie sa angličtiny baví, zrazu začal robiť obrovské posuny vpred a dnes, po asi pol roku učenia sa na základe mojich odporúčaní plynule rozpráva aj píše v angličtine, a už sa jej vôbec nebojí. Každý týždeň dostávam ďakovné emaily od ľudí, ktorým som pomohla, veľakrát je to pritom len o tom, že som im vysvetlila svoj spôsob pozerania sa na jazyky. Nie je za tým žiadna zázračná metóda, je to len o inom prístupe.
Existujú podľa Vás ľudia, čo sa nikdy nedokážu naučiť žiaden jazyk okrem svojho materinského?
Neexistujú, lebo potom by sa nedokázali naučiť ani ten svoj materinský, nie? (úsmev) Ak sme sa dokázali naučiť jeden jazyk, prečo by sme to nedokázali s iným? A nie, nie je to o tom, že po istom veku strácame schopnosť naučiť sa jazyk, to je mýtus. Možno nebudeme vedieť rozprávať ako rodení Angličania či Nemci, ale plynulá úroveň je na dosah každého jedného z nás, ak nájdeme tú správnu cestu.
Čo si myslíte o vyučovaní jazykov v materských školách, základných a stredných školách? Ako by mohli rodičia pomôcť svojim deťom v efektívnom vzdelávaní sa?
Deti treba motivovať k tomu, aby s jazykom mali čo najviac kontaktu mimo hodín. V tomto prípade sú veľmi vhodné rozprávky, seriály a filmy v cudzom jazyku, ktoré deti zaujmú. Úplne úžasným nástrojom sú počítačové hry, v ktorých musia deti čítať a veľakrát aj sami odpovedať alebo písať v cudzom jazyku. Poznám viacero takýchto nadšencov hier, ktorí sa cez to naučili jazyk bez mihnutia oka, lebo ich to osobne zaujímalo. Je to ten najkrajší a najprirodzenejší spôsob učenia sa jazyka.
Ako postupovať napríklad, ak je dieťa napríklad dyslektik, aký prístup by mal rodič zvoliť?
Žiaľ, nie som expertom na podobné poruchy a neviem sa k tomu odborne vyjadriť. Ale jedna účastníčka mojich seminárov z Partizánskeho mi nedávno povedala, že moje metódy odporúča deťom, ktoré trpia na autizmus, a vraj si ich veľmi obľúbili a učia sa s nadšením, a tiež dosahujú veľmi pekné výsledky. Veľmi sa z toho teším a možno v budúcnosti nájdem aj konkrétnejšie spôsoby, ako takýmto ľuďom pomôcť. Vo všeobecnosti by som poradila učiť sa viac cez sluch. Existuje množstvo audiokurzov a stránok, napr. www.50languages.com, kde si môžeme zadarmo stiahnuť celé série viet preložených zo slovenčiny do angličtiny či akéhokoľvek iného jazyka, a púšťať si to.
Aký je Váš názor na vzdelávanie vekovo starších ľudí? Čo by ste im poradili?
Pochopiteľne, vzdelávanie v staršom veku ide trochu ťažšie ako mladým ľuďom, to je dané prírodou a nemôžeme to radikálne zmeniť. Ale dá sa posúvať vpred, keď človek chce, a musí na to vynaložiť len o trochu viac úsilia ako mladší ľudia. Osobne poznám viacero veľmi aktívnych dôchodcov, ktorí to s jazykom nevzdávajú, a po päťdesiatke alebo aj šesťdesiatke si osvojili nový jazyk na veľmi peknú úroveň. S jedným takým pánom sme robili rozhovor, ktorý si môžete prečítať na mojom blogu http://jazykovymentoring.sk/samouk-v-sestdesiatke/.
Ďakujeme za rozhovor.
Zdroj: (tom) a Lýdia Machová, Foto: ilust.