Vidia to všetci Bystričania bývajúci hlavne na sídliskách – neporiadok v uliciach a najmä okolo smetných kontajnerov, ktorý sa prejavuje po zídení snehu. V pondelok sa o tom na  vlastné oči presvedčil banskobystrický primátor Ján Nosko a zdravo sa nahneval.

Naväčší neporiadok je na sídliskách

Na svojom Facebooku Ján Nosko napísal:

„Za toto mesto platiť nebude. Dnešný výjazd do terénu ma vôbec nepotešil. Stojiská odpadov sú v katastrofálnom stave. Okamžite zvolávam všetkých zmluvných partnerov na rokovanie. Ešte dnes začnú aktivační pracovníci s upratovaním v Sásovej, kým tam nebude poriadok.Vyzývam aj obyvateľov, aby dodržiavali termíny zberu nadrozmerného odpadu.“

Primátor pre TASR povedal, že ho po víkende nahnevala situácia na najväčšom banskobystrickom sídlisku Rudlová –  Sásová, ale aj na ostatných. Okolo kontajnerov je porozhadzovaných množstvo odpadkov, ktoré tam nemajú či o hľadať. Preto  okamžite  zvolal stretnutie so zmluvnými partnermi mesta vyvážajúcimi odpad, aby s nimi dosiahol dohodu na efektívnom čistení mesta

Podľa primátora je viac možností, ako to urobiť.  Najpravdepodobnejšou bude pridanie cyklov  vyprázdňovania kontajnerov na sídliskách, aby obyvatelia nemuseli  pri ich naplnení ukladať igelitové vrecká s odpadkami vedľa nich.

Je to zároveň apel na Bystričanov, aby v prípade nadrozmerného odpadu sledovali vývesky alebo internetovú stráb mesta  a vynášali ho v čase, keď sú na ich uliciach pristavené veľkorozmerné kontajnery. Pritom postupné jarné upratovanie mesta začína až 17. Marca.

Nedodržiavanie termínov zberu nadrozmerného odpadu

Okrem necitlivosti niektorých ľudí k prírode a životnému prostrediu je to aj arogancia a bezohľadnosť voči spoluobčanom v meste. Mesto Banská Bystrica v  rámci poplatku za komunálny odpad pravidelne zabezpečuje zber komunálneho a  drobného stavebného odpadu v jednotlivých mestských častiach raz za mesiac, pričom zákon o  odpadoch stanovuje mestám a  obciam vývoz takéhoto nepotrebného odpadu dvakrát ročne.

Napriek tomu sa pri smetných nádobách najmä na sídliskách veľmi často objavuje nadrozmerný odpad krátko potom, ako ho odtiaľ v  stanovených termínoch odviezla firma  zabezpečujúca túto službu pre mesto. Možno sa jedná o ľudí, ktorí neznesú neporiadok doma, ale vonku na ulici im nevadí. Jedným z riešení, ktoré sa testuje aj v našom meste, je montovanie fotopascí na vytypovaných miestach. To  sa týka aj nelegálnych skládok.

Prvý viceprimátor Jakub Gajdošík k tomto nešváru dodal:

„Termíny pravidelného odvozu nadrozmerného odpadu sú umiestnené vo vitrínach mnohých vchodov, v  Radničných novinách, ale aj na webovej stránke mesta. Je preto neakceptovateľné, že niektorí obyvatelia to absolútne nerešpektujú a robia z našich sídlisk smetisko. Následne však nestačí, že mesto dá tento bordel odviezť, ale treba vypátrať aj pôvodcu. Spolu s Mestskou políciou sa nám to v  poslednom období aj darí.“

Čierne skládky

Nielen Banská Bystrica, ale aj ostatné samosprávy bojujú s čiernymi skládkami. Objavujú sa zas a znova, až sa niekedy zdá,  že ľudia sú nepoučiteľný

 „Len počas prvého polroka 2016 odstránili verejnoprospešní pracovníci a zmluvné spoločnosti z územia mesta takmer 20 nelegálnych skládok. Ak k nim pridáme rozptýlený komunálny odpad na verejných priestranstvách, s ktorým sa denne pasujú aktivační pracovníci a viac ako 300 ton odpadu vyzbieraného Banskobystričanmi počas celomestskej upratovacej akcie Za krajšie mesto, dostávame sa k finančným nákladom vo výške 40.000 eur,“

uviedol Ing. Michal.Štúber z Oddelenia odpadového hospodárstva MsÚ Banská Bystrica.

Najviac čiernych skládok sa nachádza v okrajových častiach mesta alebo tam, kde sa zdržujú ľudia bez domova či zo sociálne slabšieho prostredia. Množstvo vriec a kontajnerov mesto odváža z okolia útulku Prístav na Tulskej ulici, popri cyklotrase z Mičinskej cesty smerom do Šalkovej či v Uľanke pri železničnej trati.

Obrovské množstvo rôznorodého odpadu odstránili aktivační pracovníci v bývalom areáli práčovní a čistiarní v Majeri, z  parčíka na ulici Ľuda Ondrejova v  Kostiviarskej, na Pršianskej ceste, za garážami na Karlove či v okolí spustnutého Bárczyovského kaštieľa v Radvani.

Súčinnosť pri odhaľovaní pôvodcov čiernych skládok poskytuje mestu okrem Mestskej polície aj Inšpektorát životného prostredia, ale nie je to jednoduché.