Ešte pred uvedením nového slovenského filmu PIATA LOĎ do kín 16. marca 2017 jeho tvorcovia v stredu navštívili banskobystrickú Akadémiu umení. V tamojšej kinosále diskutovali so študentmi režisérka filmu Iveta Grófová a scenárista  Marek Leščák.

Do našich kín prichádza ďalší zaujímavý slovenský film

Moderátor diskusie Slavo Sochor predstavil oboch tvorcov a po premietnutí ukážok z filmu Piata loď viedol zaujímavú diskusiu so študentmi, budúcimi filmármi. Ako uviedla režisérka Iveta Grófová, teší ju vzostup a žánrová pestrosť pôvodnej slovenskej filmovej tvorby v poslednom období, k čomu nepochybne prispeje aj jej nový film Piata loď, ktorý bude mať budúci týždeň premiéru v našich kinách.

Z tých najnovších spomeňme posledné tri, na čele s divácky úspešným filmom Marty Ferencovej Všetko alebo nič natočený podľa rovnomennej knihy Evity Urbaníkovej. Film je príbehom o vzťahoch, ktoré nás valcujú, o ženskom priateľstve, ktoré nás chráni, o mužoch, na ktorých sa nezabúda.

Film Terezy Nvotovej Špina je  zasa intímnou  drámou citlivej sedemnásťročnej Leny zachytávajúca svet dospievajúceho dievčaťa. Aktuálne napĺňa slovenské kiná  triler Mariany Čengel Solčanskej Únos, inšpirovaný autentickými udalosťami 90. rokov minulého storočia – únosom prezidentovho syna a jeho súvislosťami, v čom mala prsty mafia prepletená s tajnými službami a vládnou mocou.

Najnovší film Ivety Grófovej Piata loď je rodinná dráma, ktorá vznikla na motívy úspešného rovnomenného románu Moniky Kompaníkovej. Odvíja sa od skutočnej udalosti, ktorá sa stala v Čechách, keď dvanásťročné dievča Jarka za zvláštnych okolností ukradne dve maličké batoľatá a spolu s kamarátom Kristiánom sa o ne starajú v záhradnom domčeku, napĺňajúc svoj vlastný detský svet inak, ako vo svojich rodinách.

O filme Piata loď v Banskej Bystrici

Piata loď mala svetovú premiéru 12. februára 2017 na prestížnom filmovom festivale Berlinale, kde získal 1. cenu – Krištáľového medveďa za najlepší film v sekcii Generation Kplus. Do slovenských kín prichádza film s označením 12+ a podtitulom: „Každé dieťa môže byť na chvíľu dospelé a každé mesto môže mať na chvíľu more.“.

„Tento film nebol natočený pre deti. Producentský zámer bol, že už v etape scenára som chcela, aby raz mohol byť tento film odvysielaný v televízii po ôsmej večer. Čiže akoby som si sama stanovila hranicu 12+, keď si to pozrie dospelý divák v náznakoch mu všeličo dôjde, ale dieťa to vyslovene nebude traumatizovať,“

povedala na banskobystrickej Akadémii umení o svojom filmovom zámere režisérka  a scenáristka Iveta Grófová.

Ďalej pokračovala:

„Na Berlinale nás vybrali do kategórie pod 14 rokov. Na premiére som sa bála, že ako to tie deti prijmú. Vo veľkej sále bolo veľa detí od 7 do 14 rokov. Oni fungovali  tak, že sa smiali presne na tých miestach, kde sa smiať mali a naopak, sústredene pozerali a na konci zaznel veľký aplauz. V následnej diskusii sa pýtali na všetko, čo ich zaujalo a to mi dalo takú reflexiu, ako vlastne oni ten film vnímajú a čo je pre nich podstatné. Bolo to také zvláštne.“

Scenárista Marek Leščák k tomu dodal:

„Ten film je zvláštny aj v tom, že každý ho číta inak. Deti ako detské dobrodružstvo,  pre matky s malými deťmi je to na hrane hororu a starší človek  sleduje medzigeneračné vzťahy, čiže každý si odčíta tú svoju vrstvu, ktorej rozumie na základe svojej životnej skúsenosti.“

Podľa Mareka Leščáka bola kniha Moniky Kompaníkovej ťažká na filmovú adaptáciu, pretože má v sebe viacero vrstiev a časových plánov. Preto bolo potrebné pristúpiť k nej odvážne. Okrem vykreslenia charakterov jednotlivých postáv najsilnejšia bola zápletka ukradnutia dvoch bábätok, potom sa budovalo rozprávanie príbehu, z ktorého sa akoby pinzetou vyberali veci, ktoré oslovujú človeka, snažiac sa ich dostať do vzájomných vzťahov.  

Iveta Grófová pripomenula, že okrem samotného príbehu  ju lákalo aj napätie, ktoré sa v knihe podarilo vytvoriť Monike Kompaníkovej. To súvisí s tým, že človek sa podvedome bojí o bábätká, ktoré ukradli deti a divák je zvedavý ako to dopadne. Je to dedičnosť istého rodinného bremena, ktoré sa prenáša z generácie na generáciu. Páve hlavná hrdinka Jarka si s týmto bremenom dokázala poradiť originálnym spôsobom.

Hlavné postavy filmu

Obsadenie hlavných postáv filmu Piata loď zverili jeho tvorcovia nehercom.  Detských predstaviteľov stvárňujú desaťročná Vanessa Szamuhelová z Bratislavy (Jarka) a osemročný Matúš Bačišin z Vranova nad Topľou (Kristián), ktorí vzišli z kastingov. Obaja majú silnú charizmu, sú to príťažlivé osobnosti podobajúce sa na hrdinov z knižnej predlohy.

Jarka  je zvyknutá byť sama a vie sa o seba sama postarať. Kristián pochádza z dobrej rodiny, má prehnane úzkostlivých rodičov a väčšinu času trávi za počítačom vo svojej izbe. Má svoj vlastný svet v opustenej záhrade, kde sa cíti v bezpečí. Má svoj vlastný svet v opustenej záhrade, kde sa cíti v bezpečí. Po únose dvoch bábätok v kočíku obaja nájdu svoj vlastný svet v opustenej záhrade, kde sa cítia v bezpečí a vyvinie sa medzi nimi cit detskej lásky.

Prvé herecké skúsenosti s filmom zažila  aj predstaviteľka kontroverznej mamy Katarína Kamencová (Lucia), ktorá je speváčkou.  Titulnú pieseň k filmu zložila a naspievala hudobníčka Katarzia vlastným menom Katarína Kubošiová. Iba postavu starej mamy stvárnila herečka – Johanna Tesařová (Irena) z Národného divadla v Prahe, ktorá si zahrala napríklad aj vo filme „Díra u Hanušovic“. Napokon ide aj o prvý dlhometrážny debut kameramanky Denisy Buranovej.

Viac informácií o filme Piata loď, ktorý bude mať slovenskú premiéru 16. marca,  získate na www.filmpiatalod.sk alebo na  https://www.facebook.com/filmpiatalod/.