Napriek vráteniu zákona o jednokolovej voľbe županov v novembrových regionálnych voľbách prezidentom Kiskom do parlamentu (hlasovalo zaň 92 poslancov) to nič nemení na tom, že ak má v Banskobystrickom samosprávnom kraji dôjsť k žiaducej zmene na poste predsedu, musí súčasného župana vyzvať jeden silný spoločný kandidát so širokou občianskou a politickou podporou.

Zatiaľ sa však zdá, akoby si to neuvedomovali nielen samotní kandidáti so svojimi osobnými ambíciami, ale ani opozičné strany spolu s občianskym sektorom. Necelých deväť mesiacov pred voľbami voliči zmeny stále nevedia, koho voliť tak, aby ich hlas neprepadol.

Premiér Robert Fico v rozhlasovej relácii Sobotné dialógy informoval, že v koalícii Smer – SD, SNS a Most – Híd padla dohoda o spoločnom postupe pri výbere kandidáta na županov, najmä v Banskej Bystrici.

„Hovorili sme spolu na tému župy a je vyriešená. Je dôležité, aby sa jej chytila aj opozícia. Nie však v tom, že ona má ideálneho kandidáta,“

dodal slovenský premiér.

Je to prvá vážna výzva pre opozičné politické strany, aby v Banskej Bystrici odložili svoje stranícke tričká so vzájomnými animozitami a vo verejnom záujme sa za rokovacím stolom pokúsili dohodnúť na jednom spoločnom kandidátovi do volieb župana. To sa týka aj občianskeho sektora, ktorý by mal apelovať na zdravý rozum politikov a tlačiť ich do spoločnej dohody, pretože volebná matematika nepustí.

Jednoducho platí, že ak bude proti predsedovi ĽSNS Marianovi Kotlebovi kandidovať viac kandidátov, tak sa hlasy voličov zmeny rozdelia a pri súčasnom rozložení voličskej základne v našom kraji s veľkou pravdepodobnosť súčasný župan obháji svoju pozíciu na ďalších päť rokov. To by mal byť ten hlavný imperatív.

Skutočnosť na prelome februára a marca 2017 je v Banskej Bystrici taká, že do súboja s Marianom Kotlebom chce ísť päť potenciálnych vyzývateľov: Igor Kašper (nezávislý), Martin Klus (SaS), Ján Lunter (nezávislý). Stanislav Mičev (nezávislý) a Milan Urbáni (SMS).

Z nich iba generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev verejne deklaroval, že sa chce uchádzať o širokú občiansku i politickú podporu. Ostatní buď mlčia alebo sú viac či menej rozhodnutí ísť do volieb takpovediac na vlastné tričko. Očakáva sa, čo povedia opozičné parlamentné strany a či sú aj samotní Kotlebovi protikandidáti sadnúť si za okrúhly stôl a dohodnúť sa na jednom z nich.

K tomu by ich mohli vyzvať osobnosti nášho regiónu spolu s občianskymi aktivistami, rovnako ako politické strany. Východiskom môžu byť aj porovnávacie prieskumy verejnej mienky o voliteľnosti týchto kandidátov. K tomu chýba iba dobrá vôľa a schopnosť pozrieť sa na problém neosobne z nadhľadu.

Dobrým príkladom širokej dohody naprieč politickým spektrom je model voľby banskobystrického primátora v roku 2014. Nezávislého kandidáta Jána Noska podporili koalično – opozičné strany s občianskymi združeniami a to prinieslo jeho jednoznačné víťazstvo s takmer 50 – percentným ziskom voličských hlasov spomedzi ostatných kandidátov.

Čas neúprosne beží a o podobnej dohode na jednom spoločnom kandidátovi do volieb bystrického župana ani slychu. Otázkou dňa začína byť, či v Banskej Bystrici zvíťazí zdravý rozum alebo partikulárne záujmy, akokoľvek sa budú tváriť ušľachtilo.

Žiaľ na rozdiel ostatných siedmich krajov túto neštandardnú situáciu pri voľbe župana nastavili výsledky dvojkolovej voľby v roku 2013. Kým vtedy v prvom kole koaličnému kandidátovi Vladimírovi Maňkovi chýbalo k zvoleniu nadpolovičnou väčšinou pol percenta hlasov, v druhom kole vyhral Marian Kotleba.

Teraz ideme do jednokolovej voľby, ktorej víťazom bude kandidát s najväčším počtom hlasov. Treba otvorene povedať, že vzhľadom na neštandardnú skúsenosť spred štyroch rokov to v BBSK nebudú voľby s voľnou súťažou kandidátov, ale budú o tom, či a kto porazí Kotlebu.