Obyvatelia Banskobystrického kraja sa v pondelok od podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho dozvedeli dobrú i zlú správu. Na MsÚ v Banskej Bystrici otvoril krajské informačno – poradenské centrum pre žiadateľov o eurofondy zriadené z prostriedkov EÚ, ale BBSK vlastnou vinou prišiel o možnosť čerpať vyše 20 miliónov eur z eurofondov na obnovu ciest II. a III. triedy.

BBSK definitívne nebude čerpať eurofondy na obnovu ciest II. a III. triedy

V Banskobystrickom kraji, na rozdiel od ostatných šiestich krajov mimo Bratislavy, informačno –   centrum pre eurofondy nemohlo vzniknúť na Úrade BBSK, pretože náš kraj je kvôli identifikácii zamestnávania načierno vylúčený z prijímania štrukturálnych fondov z EÚ na nasledujúce roky. Našla sa však možnosť, ako zriadiť toto centrum na pôde Mestského úradu v Banskej Bystrici, k čomu aktívne prispel primátor Ján Nosko.

Peter Pellegrini uviedol:

„Nejde len o nové centrum pre eurofondy na mestskom úrade, ktoré si zaslúžia mať obyvatelia tohto kraja. Nemôžu predsa trpieť len kvôli tomu, koho majú na čele župy a ako ju riadi. Tu v Banskej Bystrici sa však dejú ďalšie vážne veci pre celý kraj. Bola vypísaná výzva na 144 miliónov pre samosprávne kraje, aby mohli z eurofondov opraviť cesty II. a III. triedy. Banskobystrický samosprávny kraj, keďže má jednu z najdlhších sietí týchto ciest na svojom území, mohol z tejto sumy čerpať viac ako 20 miliónov eur z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Opäť vzhľadom na tú situáciu a správanie sa pána predsedu (zamestnávanie načierno) Európska únia rozhodla, že BBSK nemôže tieto prostriedky čerpať.

Podpredseda vlády pokračoval:

„Preto ak si aj niektorí starostovia či starostky myslia, že regionálne cesty na území  kraja sa opravujú, je to na úkor rozpočtu BBSK, z ktorého tie milióny eur mohli ísť na obnovu zanedbaných domovov sociálnych služieb a škôl. Cesty sa mali opravovať z prostriedkov EÚ, o ktoré však kraj vlastnou vinou prišiel, preto nemožno túto situáciu zľahčovať. To nie je rozhodnutie vlády, ako sa to bude snažiť niekto prezentovať pred novembrovými regionálnymi voľbami, že sme nechceli dať peniaze županovi Kotlebovi. V EÚ platia nekompromisné pravidlá pre všetkých, že kto zamestnáva načierno, nemôže prijímať zdroje z európskych štrukturálnych fondov niekoľko rokov.“

Na otázku Bystricovín, či podobne ako v prípade zriadenia poradenského centra alebo spracovania plánu udržateľnej mobility pre celý kraj nemôže kompetencie Banskobystrického samosprávneho kraja na prijímanie eurofondov v prípade obnovy regionálnych ciest prevziať mesto Banská Bystrica, vicepremiér Peter Pellegrini odpovedal:

„Vzhľadom na známe skutočnosti v súvislosti s čiernym zamestnávaním na kraji sme sa snažili nájsť možnosti, ako to preniesť na náhradného prijímateľa eurofondov na obnovu ciest II. a III. triedy. Nie je to však možné, pretože k nim má vlastnícke práva BBSK a nie mesto Banská Bystrica. Samospráva totiž nesmie investovať do cudzej infraštruktúry. Žiaľ BBSK takto definitívne prišiel o vyše 20 miliónov eur, ktoré mohol použiť na opravu svojich ciest.“

Zamestnávanie načierno v EÚ znamená stop čerpaniu eurofondov

Podľa zákona 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ  pri jednotlivých výzvach musí žiadateľ preukázať okrem finančnej a právnej  spôsobilosti aj neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.  V rámci posudzovania oprávnenosti žiadateľa o podporu z EÚ sa vždy predkladá aj potvrdenie Inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

V centrálnom registri Národného inšpektorátu práce (NIP) sú uvedení nelegálni zamestnávatelia 5 rokov. Kvôli zamestnávaniu člena ochranky načierno je od roku 2015 medzi nimi aj BBSK, čo znamená päťročnú stopku na čerpanie eurofondov. Pochybení v našom kraji však bolo viac.

„BBSK nie je v súčasnosti oprávneným žiadateľom pre pochybenia z minulosti, až do vyriešenia nie je oprávnený poberať akékoľvek dotácie na rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy,“

povedal hovorca ministerstva pôdohospodárstva Michal Feik.

Riaditeľ Úradu BBSK Milan Uhrík sa donedávna odvolával na žalobu, ktorou kraj žiadal o súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia NIP. Na súde sa však nič nezmenilo a v registri zostáva náš kraj ako nelegálny zamestnávateľ. Ani Uhríkovo tvrdenie, že čerpanie eurofondov rozhodnutím NIP nie je ohrozené, lebo pri pripravovaných projektových zámeroch je BBSK prijímateľom len v malej časti projektov a väčšinou sú to inštitúcie, už nie je vzhľadom na aktuálne rozdelenie IROP relevantné.

V BBSK, ktorý obhospodaruje 2.556 km ciest II. a III. triedy a 1.107 mostných  objektov, sa regionálne komunikácie za európske peniaze opravovať nebudú, musia sa na to použiť financie z krajského rozpočtu.  Nečerpané eurofondy sa využijú v ostatných samosprávnych krajoch…