Možno tak trochu v nádeji, že najsilnejšia zima je už za nami a že teraz to už bude len také obyčajné. Akosi rýchlo sa mi míňa drevo a už aj tak budem musieť siahnuť na zásoby plánované v budúcom roku.

Tak som sa zamyslel. Čo spôsobí táto zima na zeleni v meste? Čo porobí v našich záhradách? A čo napríklad v takom Chorvátsku, kde vlani dovolenkovalo zhruba 400.000 občanov Slovenska.

Vybral som sa do mestskej organizácie ZAaRES za Ing. Michalom Valentom, vedúcim údržby verejnej zelene. Študoval na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre, odbor záhradná architektúra.

Jeho prvá odpoveď bola priam lakonická. Na otázku, čo porobí táto zima s verejnou zeleňou spokojne odpovedal. “Asi nič.“ No a potom sme sa rozhovorili. Stromy v Banskej Bystrici sú zväčša 40 až 50 – ročné. A táto zima je tridsaťročná. Už to teda zažili. V  mladšej výsadbe sú dreviny odolné voči takému mrazu, ak bol teraz. Nazval to dokonca normálnou zimou. Vrstva snehu a ľadu na zemi zabráni premŕzaniu koreňov.

Ruže sú nakopcované a na zimu ošetrené. Nemá sa im čo stať. Trochu problém môžu mať tí, ktorí ruže na zimu nenakopcovali. Tie môžu vymrznúť až po korene a vyraší potom už len divá ruža. /Nuž, mal som to na jeseň urobiť, ale toľké roky to nebolo treba, že som si na to ani nespomenul./

A čo ovocné stromy? Napríklad také broskyne. Pestujeme ich už aj v Banskej Bystrici. Vraj by sa im nemalo stať nič. Horšia bola vlaňajšia jar, lebo v kmeňoch a konároch už prúdila miazga a potom prišli silné jarné mrazy.

Takže, pokiaľ ide o stromy, verejnú zeleň, alebo o tie v našich záhradách, nič sa nedeje. Nedá sa to porovnať s rokom 1929, keď vo Vígľaši namerali takmer mínus 40 stupňov a keď na Slovensku vymrzla väčšina čerešňových sadov.

Horšie budú možno na tom naši južní priatelia v Chorvátsku, kde boli aj na pobreží Jadranu mrazy ako v Moskve. Lenže kým v Moskve bolo mínus 7 teplo, pri Jadrane to už bolo strašne chladno. Praskali nezaizolované vodovodné potrubia, Veď načo by ich izolovali, tam predsa nemrzne. Do toho fúkala strašná bura, víchor sily orkánu.

Mladé výsadby olivovníkov sú vraj čierne, pomrzli, staré stromy viac vydržia. Palmy a citrusy tiež niečo zvládnu, no tentoraz je ich prežitie neisté. Pri Jadrane bolo príliš chladno a studené počasie trvalo veľmi dlho. Vraj, aby sme si počkali do leta, počas dovoleniek uvidíme, čo sa tam zmenilo. Riziko škôd je tam však výrazne väčšie ako u nás.

Pravda, aj u nás asi pomrzli mnohé mandľovníky alebo figovníky. Dokonca aj tie odolné. Raz darmo, keď bolo v Dudinciach mínus 19 a Petrohrade mínus 2, takáto anomália sa musí na niečom odraziť. Na druhej strane, vymrzli mnohí škodcovia, malo by byť zdravšie ovocie.

Ozaj a toho roku sa bude pokračovať s vypiľovaním ovocných stromov na verejných priestranstvách. Nahradia ich napríklad okrasnými čerešňami. Toto už so zimou nesúvisí, no robí sa to preto, aby popadané ovocie nelákali do mesta diviaky a medvede.

Len tak mimochodom, v Laskomerskej doline nejaký záhradkár vyniesol k ceste chrastavé jablká a nechal ich tak. Začali trochu kvasiť a zavoňali medveďovi.  Zožral ich, opil sa a ostal ležať na ceste. Keď si pospal, vrátil sa do hory. Aj taká je tá naša tohtoročná zima.