Uplynulý týždeň sa v našom kraji valili na obyvateľov samé poplašné správy. Vysoký nárast chrípkových ochorení, žltačka a hroziace nebezpečenstvo smogu.

Chrípka a žltačka

V Banskobystrickom kraji sa počet chorých na chrípku oproti predchádzajúcemu týždňu sa zvýšil takmer o 25 percent.  V BBSK je zatvorených už 20 základných škôl a dve základné školy s materskými školami.

Okres Brezno zasa bojuje s vlečúcou sa epidémiou žltačky. Epidemiológovia tu zaznamenali 56 prípadov žltačky typu A.- VHA, v Polomke to bolo 19 prípadov. V ohniskách jej výskytu boli vykonané rozsiahle protiepidemické opatrenia.

Smog

V priebehu týždňa mal Banskobystričanov a ľudí z okolia nášho mesta potrápiť smog. Na smogovú situáciu upozorňuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), keď monitorovacia stanica zaregistruje prekročenie prahu 100 µg/m3 koncentrácie prachových častíc PM10 dva po sebe nasledujúce dni.

V Banskej Bystrici má SHMÚ dve monitorovacie stanice – jednu na Štefánikovom nábreží (v tesnej blízkosti veľkej križovatky na I/66, medzi staveniskom novej autobusovej stanice a bývalým Domom kultúry) a druhú na Zelenej ulici na Fončorde.

Podľa zverejnených tabuliek monitorovacia stanica na Štefánikovom nábreží iba v dňoch 24. a 25. januára namerala 105 resp. 127 µg/m3 prachových častíc (na Zelenej to bolo pod prahom dovolených hodnôt). Na základe prekročenia hraničných hodnôt výskytu pevných prachových častíc v jedinej monitorovacej stanici hrozilo Banskej Bystrici vydanie signálu SHMÚ vo forme upozornenia na stúpajúcu tendenciu výskytu smogu v ovzduší.

Minulý rok koncom novembra SHMÚ z rovnakých dôvodov vyhlásil pre celú Banskú Bystricu smogovú výstrahu. Bolo by to akceptovateľné, keby meteorológovia vychádzali z monitorovania viacerých miest v členitom území nášho mesta a najmä tam, kde sa koncentruje najviac ľudí, teda na sídliskách.

Špecifická situácia v Banskej Bystrici

Jediná monitorovacia stanica v najexponovanejšom mieste pri križovatke frekventovanej cesty a rozsiahlom stavenisku v údolí Hrona s nízkym prevetrávaním a výmenou vzduchu predsa nemôže poskytnúť objektívny obraz o stave ovzdušia v 80 – tisícovom meste s kopcovitým terénom.

Upozorňovali sme na to nedávno, keď sa na základe vzdania signálu SHMÚ o smogovej situácii niektorými médiami šírila nepravdivá informácia, že Banská Bystrica spolu s Ružomberkom a Veľkou Idou pri Košiciach patria posledné roky medzi miesta s najviac znečisteným ovzduším na Slovensku.

Bolo by korektné, keby SHMÚ za tohto stavu monitorovania vydával pre Banskú Bystricu signály o smogovej situácii s presnou lokalizáciou dotknutého územia. V uplynulých mrazivých dňoch najmä zrána, keď bola inverzia a horšie rozptylové podmienky, sa nebezpečenstvo vyššej koncentrácie prachových častíc v ovzduší mohlo dotýkať len údolia Hrona, ale nie Sásovej, Fončordy a ďalších častí mesta, kde bol čistý vzduch.

Nie nadarmo vravia mnohí návštevníci mesta, že v Banskej Bystrici máme kvalitnú pitnú vodu a dobrý vzduch z okolitých hôr, pričom okrem drevárskej sa tu nenachádza väčšia priemyselná výroba. Poplašné smogové správy z jednej nevhodne umiestnenej monitorovacej stanice však popierajú túto realitu a šíria negatívny obraz o (ne)kvalite ovzdušia v našom meste. Meteorológovia by to mali zobrať do úvahy a niečo s tým robiť, aby informácie o kvalite bystrického ovzdušia boli naozaj objektívne.

Smogový problém na Slovensku

Smog vyvoláva akútne účinky, ktoré sa u citlivých osôb môžu prejavovať vo forme dráždenia očí, nosa a hrdla, bolesťami hlavy, kašľom a u astmatikov záchvatmi a príznakmi z dráždenia dýchacích ciest. Pri dlhodobom vystavovaní organizmu zvýšenej koncentrácii častíc hrozia chronické účinky. Prejavujú sa zápalovými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc, zvýšením pohotovosti na alergickú reakciu a poruchami odolnosti organizmu.

„Dlhodobý problém je, že neriešime efektívne zdroje znečistenia na Slovensku. Napríklad v najviac postihnutých miestach v susednom Česku už pre smog zaviedli regulácie pre priemysel i dopravu,“

hovorí environmentalista Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA).

Najväčšími zdrojmi znečistenia sú priemysel, doprava a lokálne zdroje tepla. Aktuálnym problémom je počasie. Vysoký tlak, nízky vietor a inverzia znamenajú zlé rozptylové podmienky. Smog sa drží najmä v kotlinách, pretože prachové častice sú ťažšie.