Druhá nedeľa v Novom roku 2017 bude v banskobystrickej katedrále patriť Vianočnému koncertu duchovnej hudby. Farnosť Banská Bystrica – Katedrála sa týmto koncertom chce poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli pri snahe o opravu kaplnky sv. Jána Nepomuckého na Malej stanici.

Koncert v Katedrále sv. Františka Xaverského

Zároveň tiež bude šanca podporiť vrcholiacu snahu o obnovu kaplnky. V najbližších dňoch sa totiž ukončí verejná zbierka na jej záchranu. Výťažok koncertu bude venovaný na obnovu a opravu tejto významnej barokovej pamiatky na území nášho mesta. Koncert sa uskutoční v nedeľu 8. januára 2017 o 16:30 hod. v Katedrále sv. Františka Xaverského.

Hneď po skončení koncertu bude večerná sv. omša o 18:00 hod. obetovaná za všetkých dobrodincov, ktorí prispeli na záchranu a obnovu kaplnky sv. Jána Nepomuckého.

Koncert duchovnej hudby venovaný na podporu záchrany kaplnky sv. Jána Nepomuckého sa bude niesť v duchu doznievajúceho vianočného obdobia. Na koncerte sa návštevníci budú môcť započúvať do vianočných kolied, starej hudby, ale aj duchovnej hudby súčasnosti.

Katedrálny spevácky zbor Xaverius predstaví svoje naštudovanie tradičných slovenských kolied, ale tiež Vianočné skladby A. V. Michnu z Ostradic, Missu Nativitatis od J. Galuszku, francúzsku koledu Il est né le Divin Enfant a duchovnú hudbu súčasného slovenského skladateľa Stanislava Šurina.

Sólistka Anna Ciganocová sa v sprievode nástroja a ďalších nástrojov predstaví skladbami barokových skladateľov G. Bononicinho a G. Carissimiho. V jej podaní si budeme môcť vypočuť aj Ave Mariu od nášho národného umelca M. Sch. Trnavského. Z cyklu Svatoroční muzika Anna vyspieva príbeh O narodení Pána  Krista od A. V. Michnu z Ostradic, dielo, ktoré pochádza z roku 1661.

Na koncerte sa predstaví aj huslistka Jana Macíková, ktorá lahodným zvukom huslí, bude dopĺňať vybrané z uvedených kompozícií. Spolu so saxofónom a v sprievode organa Jana predstaví aj Suite pour le matin de Noël od Jeana – Franҫoisa Laffay.

Matej Novák na saxofóne a Matúš Kucbel na organe predvedú tiež nové spracovania tradičných kolied po úprave organistu a virtuóza Františka Beera, do ktorých sa spevom budú môcť zapojiť aj poslucháči koncertu. Organizátori koncertu sa tešia na Vašu návštevu..

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

Svätý Jan Nepomucký zahynul ako mučeník 20.marca 1393 za panovania Václava IV. , keď jeho telo hodili do Vltavy.  Neskoro baroková kaplnka svätého Jána Nepomuckého z roku 1760 bola vyhľadávaným pútnickým miestom. Kaplnka má štvorcový pôdorys, vysoký vstupný portál uzatvorený rokokovou, bohato zdobenou kovanou mrežou, po stranách s dvojicou pilastrov zakončených korintskými hlavicami.

Na trojuholníkovom štíte s pestrými volutami bolo osadených päť hviezdičiek vzťahujúcich sa k patrocíniu kaplnky. Kupolovitá strecha mala vežičku s trojramenným krížom. Vo vnútri kaplnky je socha sv. Jána Nepomuckého, ale z lavíc, lustra a stien s iluzívnou rokokovou výmaľbou od Antona Schmidta, ktorého maľby sú tiež vyobrazené na klenbe interiéru farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, pomaly zostávajú iba trosky. Pôvodne bolo okolo kaplnky aj nízke kované oplotenie.

Po vybudovaní železničnej trate vedúcej popred kaplnku bola železničná stanica na druhej strane. V Uhorsku sa nazývala „Szent János állomás, počas prvej ČSR „Stanica sv. Jána“. Pred rokom 1950 zvýšili násyp trate pre novú stanicu „Banská Bystrica – mesto“, ktorú preložili na druhú stranu do tesnej blízkosti kaplnky. Tá sa tak dostala s podlahou pod úroveň terénu  a odvtedy sa štát prestal o kaplnku starať.

Časom sa na nej urobili iba nevyhnutné drobné opravy, ale to nezabránilo postupnej devastácii objektu. To by sa teraz po rokoch malo stať minulosťou. Kaplnka má vysokú historickú hodnotu, v minulosti však doplácala na  blízkosť frekventovanej stanice, kde ju opakovane poškodzovali vandali. Na jej stave sa však podpísali aj zlé technické riešenia pri výstavbe stanice v minulosti.

Nachádza sa  takmer dva metre pod úrovňou nástupišťa, čo sa podpísalo hlavne na jej zatekaní a vlhnutí múrov. Tento stav spôsobilo ešte v 50. rokoch 20. storočia presúvanie koryta Hrona, ale aj úprava trate a železničnej stanice.

Kaplnka je súčasťou pútnického miesta Kalvária na vrchu Urpín. Dodnes si napriek veľmi zlému stavu zachovala vysokú mieru autenticity a od roku 1989 je národnou kultúrnou pamiatkou.