Na Štefana je druhý sviatok vianočný. Na rozdiel od Štedrého dňa a prvého vianočného sviatku je tento deň menej slávnostnejší, ale o to veselší. Hlavne večer, kedy sa zvyknú ľudia zabávať.

Biblický a ľudový Štefan

Z biblie poznáme svätého Štefana. Nazýva sa aj prvý mučeník. Mal povesť charizmatického rečníka, kazateľstvo však nebolo jeho hlavnou úlohou. Patril medzi prvých sedem diakonov – pomocníkov dvanástich apoštolov. Štefan bol prvým kresťanom, ktorého zabili za šírenie Kristovho učenia. Ukameňovali ho Židia okolo roku 31, keď pred nimi vyhlásil Ježiša Krista za Božieho syna a povedal im, že zabili Mesiáša.

U nás na svätého Štefana 26. decembra chodili koledníci vinšovať, za čo dostávali výslužku.  „Atmosféra v rodinách a domácnostiach býva uvoľnenejšia, bezprostrednejšia a veselšia.

Zavčas rána chodievali mládenci brodiť kone. Tento zvyk súvisel s tým, že sv. Štefan bol patrónom koní. Niekde obsýpali kone ovsom, aby boli silné. Častým zvykom v tento deň bolo umývanie sa v studenej vode, aby sa zabezpečilo zdravie a sila v budúcom roku.

Zábavy a vinše

Večer bol vyhradený zábavám. Pokoj a pohoda sviatočných dní a večerov bývali a aj dnes sú príležitosťou na vzájomné návštevy. Dodnes sa v tento deň navštevujú príbuzní a známi zblízka i zďaleka.

Na Horehroní sa na svätého Štefana mládenci a devy prevážali po dedine i jej okolí na saniach ťahaných koňmi. Ľudia verili, že ak sánkovačka bude čo najdlhšia, konope a ľan nasledujúci rok narastú čo najvyššie. Na Štefana Horehronci pripíjali na vysoký ľan a vysoké konope. Pri prípitku sa pozerali na horu a želali si navzájom, aby narástli také vysoké, ako tá hora.

Niekde chlapi, mládenci i chlapci chodia na Štefana stále vinšovať. Pred tradičnou štefanskou zábavou chodili mládenci v každej dedine po „bursíkoch“. Pri tejto obchôdzke s muzikou ich domáci nielen počastovali, ale aj obdarovali klobáskou, mäskom a rôznymi dobrotami.  Nikto si ich nezobral domov, všetky sa zjedli na tancovačke, ktorá trvala až do rána.

Na obchôdzke dostali vinšovníci aj toľko peňazí, že nimi mohli vyplatiť muziku. A ak z nich niečo ostalo, minuli to v šenku. Beda však bola tomu dievčaťu, ktorého rodičia „bursovníkov“ počas ich pochôdzky neodmenili.

Darmo prišlo na zábavu, žiaden mládenec s ňou slovka neprehovoril, ani ju nepozval do tanca. A tak sa zahanbené radšej pobralo domov hneď na začiatku zábavy. So Štefanom sú v slovenských regiónoch spojené aj rôzne pranostiky.

 Na Štefana sa v rôznych kútoch Slovenska zvyklo vravieť:

„Štefane, Štefane, čo nosíš vo džbáne? Koledu, koledu, spadol som na ledu. Psi sa na mňa zbehli, koledu mi zjedli. A ja malý koleníček prišiel som si pre troníček. Troníček mi dajte, zbohom ostávajte, ale sa mi nesmejte.  Nesiem vašiej dievke vodu z Slovenského Brodu. Veď je ona čistá, bystrá, vleče sa do povalíčka, jako kyslá kapustička.

Keď duje vietor na Štefana, bude víno budúceho roku plané. Keď svätý Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar. Na svätého Štefana nesmie už byť barina. Pekná chvíľa na Štefana Kráľa sľubuje radostné oberačky.

Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, velikie priekopy a záveje narobia.  Ňech vás Pánboh živi, dokiaľ budú slivy. A keď budú čerešne, nech vás trebars čert vezme.“