Je tu predvianočný čas a spolu s ním sa v meste pod Urpínom zaskvejú dve nové knihy. Prvou z nich je spoločná publikácia Klenoty Banskej Bystrice od fotografa Eduarda Gensereka a historika Vladimíra Sklenku. Druhou je osobitá publikácia Prvé slovenské gymnázium v Banskej Bystrici z autorského pera Vladimíra Sklenku.

Slávnostné uvedenie týchto kníh spojené s ich uvítaním do čitateľského života sa uskutoční v utorok 20. decembra o 17:30 hod. v historických priestoroch Radnice na banskobystrickom námestí. Srdečne sú vítaní všetci, ktorí majú záujem o naše mesto a nové poznatky o ňom!

Kniha Klenoty Banskej Bystrice prináša čitateľom v kombinácii textu a ohromujúcich fotografií jednoznačné odpovede na otázky prečo sa s Banskou Bystricou spája označenie „Perla Slovenska“, či okrídlená veta „Za živa v Bystrici po smrti v nebi“.

Nepoznané informácie viažuce sa k obdobiu národného obrodenia prináša svojim čitateľom publikácia Prvé slovenské gymnázium v Banskej Bystrici. Okrem troch, všetkým dobre známych, slovenských gymnázií (v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom) existovalo vo vtedajšom Uhorsku aj štvrté slovenské gymnázium, a to práve v Banskej Bystrici. Banskobystrické slovenské katolícke gymnázium pôsobilo v období rokov 1852 – 1867 a za ten čas vychovalo mnohých slovenských národovcov, ktorí neskôr pôsobili ako učitelia, kňazi, ale aj právnici, lekári.

Gymnázium vzniklo vďaka najvýznamnejším predstaviteľom Slovenska tej doby, vďaka Štefanovi Moyzesovi, Tomášovi Červenovi a Jozefovi Kozáčekovi. V ťažkých časoch poskytlo útočisko členom rodín takých slovenských velikánov akými boli Štúr a Hurban.

V knihe sú obsiahnuté mnohé neznáme skutočnosti. Dozviete sa z nej napríklad aj to, že počas gymnaziálnych majálesov viali v Tajove slovenské zástavy alebo aj to, že roku 1863 sa v Selciach uskutočnila najväčšia slovenská slávnosť venovaná 1000. výročiu príchodu Cyrila a Metoda. Práve títo svätci sa mali stať patrónmi slovenskej krajiny a Banská Bystrica hlavným mestom Slovenska.

V našom meste mala byť zriadená dokonca prvá slovenská vysoká škola, konala sa tu tiež prvá porada slovenských učiteľov. Stredobodom všetkého diania bolo práve banskobystrické gymnázium, ktoré bolo jedinou štátnou inštitúciou v Uhorsku, kde sa prepúšťalo za neovládanie slovenského jazyka a nie naopak. Štefan Moyzes v našich novodobých dejinách po prvýkrát použil vo Viedni slovenčinu ako diplomatický jazyk.

Dozviete sa aj také zaujímavosti, že na slávnostiach v Banskej Bystrici hrala ľudová hudba najlepšieho slovenského primáša všetkých čias, ale aj to, kto bol označovaný ako „najkrajší muž Slovenska“.

Posolstvom knihy je však aj to, že aj v našich národných dejinách máme stále veľa zaujímavostí a skutočností, na ktoré môžeme byť právom hrdí, len o nich ešte nevieme…