Neviem, ako a kde sa v človeku rodí lokálpatriotizmus, ale keď ho v sebe objavíte a s niečím konkrétnym stotožníte, je to nádherný pocit. Môžete ho zažiť priamo v Banskej Bystrici.

Boli ste aspoň na jednom hokejovom zápase našich hokejových „baranov“? Mám tú česť chodiť na bystrický zimák takpovediac pracovne s kolegami z našej redakcie. Sme na každom aj priateľskom zápase našich „baranov“ a držíme im palce od prvej až do poslednej minúty, občas aj v predĺžení či pri samostatných nájazdoch podľa toho, ako sa vyvinie zápas.

Nie vždy sa bystrickým „baranom“ darí, ale aj vtedy ich povzbudzujú domáci fanúšikovia, najmä mladí „Ultras Iskra Banská Bystrica“ na béčku. Tí dokážu vybudiť celý štadión ku skandovaniu či mexickým vlnám.

Je úžasné vidieť aj to, keď v drese súpera hrá nejaký bývalý dlhoročný hráč „baranov“ a miesto piskotu sa ozve jeho povzbudzovanie, niekedy aj záverečné vyvolanie na klzisko. To sa len tak nevidí.

Aby bolo jasné, to nie je o jednom z najstarších štadiónov na Slovensku s kapacitou necelých 3.000 miest, ktorý bol zakrytý drevenou oblúkovou konštrukciou ešte v roku 1966 a prešiel viacerými rekonštrukciami. Moderná hala z toho nebude, ale dôležití sú ľudia na ľade a okolo neho.

Podstatou všetkého sú dobré výkony našich hokejistov s baranom na prsiach, ich bojovnosť a nasadenie. Nie náhodou v tejto sezóne „okupujú“ čelo tabuľky Tipsport extraligy. Hokejové legendy Vladimír Országh spolu s Richardom Zedníkom v pozícii trénerov dali dohromady skvelý tím, ktorí tvoria skúsení domáci hráči s mladíkmi a zahraniční legionári. Všetci myslia na titul, aj keď do finále je ešte ďaleko…

Radosť pozerať, ako skvele chytá americký brankár a miláčik publika Jason Bacashihua, s akou vervou bráni a útočí kanadský obranca Mathew Maione, ako strieľa góly a tvorí hru mužstva jeho kapitán Tomáš Surový, ako sa uchytili v slovenskej hokejovej reprezentácii „barani“ Matej Češík, Tomáš Matoušek či Dalibor Bortňák. Takto by sme mohli pokračovať pri každom bystrickom hráčovi, pretože každý z nich vkladá svoj diel do hokejovej stavebnice nášho klubu „baranov“..

Keď nastúpia k domácemu zápasu, na zaplnenom štadióne vládne doslova elektrizujúca atmosféra, ktorá sa prenáša na každého fanúšika. Pri góle vybuchne priam eufória a malí či veľký kričia a skandujú o dušu. Ten pocit, keď sa celým štadiónom nesie mohutné „Banskáááááá Bystrica“, vyvoláva zimomriavky na tele a doslova človeka ovládne.

V tej chvíli dav ľudí na štadióne dýcha jedným dychom. Je to úžasný pocit. Takú hrdosť na svojich hráčov, klub a mesto len tak nepocítite. To je skutočný lokálpatriotizmus.

Škoda, že v Európskom meste športu 2017 to z vrcholných kolektívnych športov ide na vysokej úrovni len hokejistom HC´05 iClinic Banská. Našťastie máme tu ešte Duklu a olympijských víťazov Nasťu Kuzminovú s Matejom Tóthom, ako aj množstvo ďalších špičkových športovcov, ktorí nám svojimi výkonmi robia radosť. A rastú nám mladé talenty.

Aj to dotvára náš bystrický lokálpatriotizmus, ktorého vlajku držia teraz vysoko najmä naši hokejoví „barani“. Je to o schopnosti pozitívne myslieť a tešiť sa z úspechu šikovných Bystričanov v rôznych oblastiach nášho života, šport nevynímajúc, o ľudskej spolupatričnosti v dobrom i zlom, keď o niečo ide. Banská Bystrica je predsa naše mesto…