Vedenie mesta s pozvanými hosťami v piatok 11. 11. o 11:11 hod. vzdali hold hrdinom prvej svetovej vojny na mieste zaniknutého vojnového cintorína v Majeri. Tento deň si celý svet pripomína Deň vojnových veteránov.

História Dňa vojnových veteránov

Dňa 11. novembra 1918 o 11:01 hodine podpísal maršal Foch v železničnom vagóne v lese pri Compiégne vo Francúzsku prímerie s porazeným cisárskym Nemeckom, o 11:11 hod. zaznela posledná salva. Týmto prímerím bolo prakticky dohodnuté ukončenie 1. svetovej vojny – najväčšej a najstrašnejšej, vojny, akú do tej doby ľudstvo spoznalo Dátum 11. november sa stal na pamiatku obetiam vojny v demokratických zemiach Európy, v USA a Kanade „Dňom vojnových veteránov“.

11. november iniciovalo Francúzsko v roku 1919 ako Deň padlých a Deň prímeria. Behom krátkej doby sa spomienka na padlých rozšírila aj v Severnej Amerike ako Deň spomienok a Deň veteránov – v Kanade už ako „Remembrance Day“ na počesť vojakov padlých v oboch svetových vojnách – symbolom 11. novembra sa stal vlčí mak, ktorého papierový kvet si pripínajú ľudia na odev ako spomienku na padlých vojakov.

Ten je odvodený od symbolu tohto dňa, červeného divého maku. Ten použil v básni Na flámskych poliach vojenský lekár, podplukovník John McCrae ako symbol spomienky na hrôzy vojny a zbytočnosť smrti. Dnes je tak možné práve tento kvet vidieť pri spomienkových a pietnych aktoch, ktoré sa viažu k tomuto dňu.

„Treba si uvedomiť, že v I.svetovej vojne zahynulo 17 miliónov ľudí, čo nie je málo. Bola to dovtedy najkrvavejšia vojna, v ktorej boli prvý krát použité zbrane hromadného ničenia, ako otravné plyny, čo vyvolávalo v zákopoch často paniku a vojaci zomierali vo veľkých bolestiach. Takisto nevýslovne trpelo civilné obyvateľstvo, aj keď taká genocída, akú pripravili fašisti v II.svetovej vojne Židom a slovanským národom to nebola. Musíme si neustále pripomínať tieto vojnové obete,“

hovorí historik a riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.  

Obnovenie vojnového cintorína v Majeri

Deň červených makov si mesto Banská Bystrica pripomína od roku 2013 a podniká kroky k obnove vojnových hrobov a pietnych miest. V súvislosti s blížiacim sa stým výročím ukončenia 1. svetovej vojny urobila samospráva v spolupráci so Slovenskou komorou architektov urbanisticko-architektonickú súťaž. Jej víťazov  ocenil v Cikkerovej sieni Radnice primátor mesta Ján Nosko.

Po uplynulých rokoch pietnych spomienok organizovaných pri Pomníku padlým na ulici Kapitána Jaroša v Rudlovej, Rímskokatolíckom cintoríne na Námestí Štefana Moysesa, Evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici či Židovskom cintoríne, sa dnešný akt kladenia vencov uskutočnil v priestore zaniknutého cintorína v Majeri. Primárnym dôvodom bolo dôstojné pripomenutie si tých, ktorí bojovali a položili životy za slobodu druhých.

„Ambíciou mesta je vytvoriť v tejto lokalite moderné pietne miesto venované obetiam prvej svetovej vojny s odkazom pre súčasné a budúce generácie. Teší ma, že zorganizovaná súťaž bola práve z pohľadu tvorivých architektov jednou z najkvalitnejších na Slovensku. Svedčí o tom aj vysoká úroveň súťažných návrhov. Som presvedčený, že vďaka tomu sa podarí zrealizovať náš zámer a vrátime tomuto miestu dôstojnosť, ktorú si zaslúži,“

hovorí primátor Ján Nosko.

Oceňovanie na Radnici

Popoludňajší program Dňa červených makov sa presunul do priestorov Radnice, kde súťažiaci predstavili svoje  víťazné návrhy.  Cieľom súťaže bolo priniesť riešenie pietneho miesta, priestorového usporiadania a novú architektonickú kvalitu s možnosťou postupnej realizácie. Podľa riaditeľa Stredoslovenského múzea je Banská Bystrica vďaka súťaži akýmsi prvoskokanom v rámci Slovenska.

„Vojnový cintorín mal jediný problém. Bol príliš veľký. V tejto lokalite sa vybudovali komunikácie, obslužné priestory, autoservis. Zdalo sa, že návrat cintorína je pre nás nereálny a neskutočný. Našťastie sa tomu začala venovať samospráva, s cieľom vrátiť historickú pamäť. V spolupráci s mestom sme zrealizovali archeologický prieskum, v rámci ktorého sa nám podarilo zachytiť existujúce hroby. Vytvorili sme tak podmienky na vyhlásenie medzinárodnej súťaže. Som presvedčený, že sa podarí vytvoriť priestor, aby sme si dokázali s úctou pripomínať obete prvej svetovej vojny,“

tvrdí Roman Hradecký.

Do súťaže sa mohli zapojiť jednotlivci i kolektívy, v prípade, že aspoň jeden z členov bol odborne spôsobilý v oblasti architektúry. Neriešila sa len obnova a prezentácia zaniknutého cintorína, ale aj bezpečný peší a dopravný prístup. Doručených bolo trinásť návrhov, z toho dva nesplnili požiadavku odbornej spôsobilosti. Súťaž posudzovala deväťčlenná odborná porota. Autorom najlepšieho návrhu je trojčlenný tím – Benjamín Bradňanský, Vít Halada a Maroš Greš.

„Projekt obnovy vojnového cintorína z 1. svetovej vojny chápeme nielen ako možnosť obnovy pietneho priestoru – svedka krutosti rokov 1914 – 1918, ale aj ako možnosť obnovy priestoru zabúdania, ktorý je svedkom nielen dôb historických, ale aj súčasných. V tomto zmysle nechápeme obnovu cintorína ako jeho fyzickú rekonštrukciu, ktorá už nie je ani možná, ale ako projekt mentálnej obnovy priestoru spomínania a vložením novej životaschopnej vrstvy. Kľúčovým je vytvorenie monumentu, ktorý je zároveň pamätníkom, kaplnkou i vyhliadkovou vežou… Ďakujeme za dôveru, dúfam, že toto dielo dotiahneme do úspešného konca,“

dopĺňajú víťazi súťaže Bradňanský a  Halada.