Každého z nás najskôr napadne otázka: Žila vôbec Biela pani – veď strašidlá neexistujú? Odpoveď je naozaj žila – pochádzala z blízkeho Hronseckého kaštieľa a dokonca bývala priamo v Banskej Bystrici v dome na Lazovnej ulici.

Levočská Biela pani sa narodila v  obci Ožďany pri Rimavskej Sobote v šľachtickej rodine Géczyiovcov pochádzajúcej z  Hronseku. Géczyiovci mali svoje rodové sídlo v Hronseku v stredovekom Vodnom hrade. Tento hrad bol nedávno unikátne obnovený a stane sa ako historická pamiatka klenotom okolia Banskej Bystrice pre domácich aj zahraničných turistov.

Príbeh Bielej pani majstrovsky zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai. Biela pani sa volala vlastným menom Júlia Géczyiová a v celých uhorských dejinách je to prvá a údajne jediná žena, ktorá sa dopustila vlastizrady. Kvôli tomuto činu bola odsúdená a neskôr popravená. Levočská biela pani bola dcérou Žigmunda Géczyiho plukovníka telesnej stráže Imricha Tekelyiho. Žila v Hronseku a vlastnila dom aj priamo v Banskej Bystrici.

Júliin manžel Ján Korponayi   stál na strane cisára, avšak kvôli žene sa dal na stranu rebelov. Júlia, sa v snahe získať pre svojho syna skonfiškovaný rodový majetok údajne stala cisárskou špiónkou. Vyslali ju do Levoče, ktorá bola v obkľúčení cisárskeho vojska. Stala sa milenkou veliteľa rebelov baróna Štefana Andrášiho, ktorému podľa legendy potajomky zobrala kľúče od mestskej brány. Krátko na to vpustila cisárske vojsko do mesta, ktoré padlo bez boja.

Získanú dôveru cisárskej strany stratila, keď v roku 1712 prijala, namiesto otca, ktorý nebol doma, listy od kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré vyzývali na nové povstanie. Obvinili ju zo zrady a 25. septembra 1714 ju v Rábe ako 25 – ročnú popravili. Na priamy nátlak cisára bola pred smrťou mučená. V tejto súvislosti je zaznamenaný cisárov argument: „Aj keď neexistuje žiadny právny bod, ktorý by nám to umožňoval, žiadny zákon nám to ani nezakazuje.“

Juliana bola počas súdu uväznená v Rábe v podzemnej kobke v budove radnice. Bola mučená vyviazaním tela na strop za ruky a zaťažením dolných končatín kamenným závažím. Od pálenia rozpálenou žehličkou sudcovia upustili. Počas tortúry nepriznala nič, k čomu by sa už skôr nepriznala dobrovoľne.

Na trhovisku v Rábe bola v tento deň popravená. Verejne ju sťali mečom a pochovali ešte v ten deň na neďalekom katedrálnom cintoríne, ktorý dnes už neexistuje. Jej dom v Banskej Bystrici však áno.