Aj Bystričania si každoročne pripomínajú rómsky holokaust v Európe počas  II. svetovej vojny. Tentoraz to bude slovom, hudbou a spevom.

Koncert

Slávnostný koncert „Djelem, Djelem“ pri príležitosti Pamätného dňa Rómskeho holokaustu sa uskutoční v utorok 2. augusta 2016 o 12:30 hod. v Záhrade Chavivy Reik v areáli Múzea SNP. Vystúpi Jana Orlická s Orchestrom Jána Berkyho Mrenicu ml.

Koncertom na počesť rómskych obetí holokaustu je pripomienkou krutosti páchanej nemeckými nacistami a ich prisluhovačmi aj vo vojnovom Slovenskom štáte na nevinných  Rómoch počas druhej svetovej vojny. Vyvražďovanie bolo postavené na rasovom princípe tak vo vzťahu k Židom, ako aj k Rómom či iným etnickým skupinám či národom..

Rómsky holokaust

Norimberské rasové zákony“ o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi klasifikovali Rómov, podobne ako Židov, ako „element zabraňujúci čistote rasy“. To v nacistickom Nemecku a ním okupovaných krajinách znamenalo pre „menejcenných Židov a Rómov postupné hromadné vyvraždenie.

V rokoch 1939 – 1945 zahynulo v Európe viac ako 300 tisíc Rómov. Najviac v koncentračnom tábore Osvienčim, ale aj v Březinke a ďalších táboroch. V Osvienčime vyvražďovali celé rómske rodiny. Jeho bránami prešlo viac ako 21.000 ľudí. Pred likvidáciou tábora v noci z 2. na 3. augusta 1944 došlo k splynovaniu 2.897 rómskych mužov, žien a detí.

„Predstava o takzvaných vrodených zločineckých dispozíciách a asociálnosti Cigánov sa zjavovala už v medzivojnovom období, v čase medzinárodnej krízy. Až v nacistickom Nemecku sa vystupňovali negatívne postoje verejnosti do známych norimberských rasových zákonov, ktoré definovali nepriateľa národa a podľudí – okrem Židov aj Rómov. Slovenskí fašisti ich volali tzv. čierni Židia “

uvádza Arne Mann z Ústavu etnológie SAV.

Slovenský holokaust

Na Slovensku postupne vznikli lágre v Ilave, Hanušovciach, Revúcej, Očovej, Dubnici nad Váhom a ďalších miestach. Narušili sa vzťahy s majoritným obyvateľstvom.

„Po vzniku vojnového režimu nesmeli u nás nielen Židia, ale ani Rómovia chodiť do kina ani do parku. Zákazy sa týkali voľného pohybu, cestovania vlakom či vstupu do niektorých miest. Agresiu v presadzovaní rasistických zákonov vyvíjali gardisti. Nasledovali nočné razie, vyháňanie a demolácia osád. Keďže vyhláška z apríla 1941 určovala, že Rómovia nesmú bývať na území obce ani v blízkosti štátnych ciest, vyhnali ich zväčša pod les,“

vysvetľuje Mann.

Rasový pohon proti Židom a Róm pritom slovenskí ľudáci oficiálne neviedli proti týmto skupinám vlastného obyvateľstva, ale voči „asociálom“. V protirómskych nariadeniach sa zdôrazňoval asociálny spôsob života, aby sa zastierali skutočné a pravé dôvody odvodené z rasového pôvodu.

Slovenský vojnový štát nemal ucelenú protirómsku legislatívu. Mann k tomu dodáva:  

„Boli to vyhlášky ministerstva vnútra a ďalšie regionálne nariadenia, perzekúcie sa ponechávali na miestnu samosprávu a úrady. Vyhláška vychádzala z nacistickej teórie o asociálnosti, pričom Cigánmi rozumela nielen kočovných Rómov, ale aj tých, čo sa vyhýbali práci. Dôležitý bol individuálny prístup a záležalo len na ľubovôli konkrétneho starostu, koho označí za asociála.“