Banskobystrickú Národnú ulicu začali stavať v roku 1916 po zbúraní bývalého Kammerhofu – Banskej komory, ktorá uzatvárala vstup na súčasné Námestie SNP. Na tomto mieste vznikla nová budova v secesnom slohu s veľkou prejazdnou bránou.

Staval ju Ing. Juraj Martinka podľa projektu Júliusa Waldera. Budova naďalej slúžila Lesnému riaditeľstvu, dnes je v nej Riaditeľstvo Lesov SR. Postupne sa budovala celá ulica. V rokoch 1923 – 1926 sa postavili domy na pravej strane Národnej ulice smerom od hlavného námestia. Neskôr oproti cez cestu vyrástla budova Ymky, kde dnes sídli rektorát Univerzity Mateja Bela.

V rokoch 1927 – 28 sa staval Národný dom, v ktorom sídli aj Štátna opera. Autorom architektonického návrhu bol banskobystrický rodák prof. arch. Ing. Emil Belluš. V roku 1932 sa v nároží dokončila nádherná budova Národnej banky podľa projektu architekta prof. Ladislava Skřivánka

Osobitý ráz dodávala Národnej ulici v minulosti osvetlená fontána. V 30. rokoch minulého storočia fontánu postavili ako stupňovitú stavbu so zaujímavým zdobením mliečnymi sklami. Navyše bola aj nasvietená, takže prúdy vody vytvárali zaujímavé vodné divadlo. V tejto podobe existovala do roku 1969…

Kvetinové hodiny

Nie každý z Bystričanov vie, že pod Štátnou operou smerom k I/66 fungujú raritné kvetné hodiny. Ich ciferník tvoria vysadené kvety. Oproti z malého parčíka sa na ne pozerá Laco Novomeský, ktorého busta sa po čase opäť dostala na svoje pôvodné miesto. Keď pôjdete okolo, nezabudnite si skontrolovať presný čas podľa kvetných hodín.

Hodiny boli zhotovené k 20. výročiu Slovenského národného povstania v roku 1964 mestom Banská Bystrica. Fungovali až do polovice 80. rokov minulého storočia, pokiaľ sa nezastavili kvôli technickému problému. Nasledujúcich dvadsať rokov zostali nepovšimnuté.

Priestor pod hodinami, kde bol umiestnený hodinový stroj, sa stali útočiskom pre bezdomovcov. Ručičky z hodín zmizli nevedno kam.

V roku 2006 sa rozhodol pán Marián Sedláček, ktorý vyrastal v bytovom dome oproti, s hodinami niečo urobiť. Najskôr vyčistil priestor pod nimi od odpadkov a demontoval pôvodné zariadenie, ktoré už bolo nepoužiteľné. S kamarátmi vytvoril novú elektronickú časovú základňu. Tá pracuje na báze signálu DCF, ktorý zabezpečuje absolútne presný chod hodín so zrekonštruovanou  pôvodnou mechanickou časťou.

Pán Sedláček zhotovil nové ručičky z tenkých oceľových trubiek. V zadnej časti sú trubky vyplnené kovovými dielmi, aby sa vyrovnala hmotnosť ručičky pred a za stredom otáčania. Na kvetinových hodinách je zaujímavá úprava fungujúca ako momentový kľúč, ktorá chráni hnacie ústrojenstvo  ručičiek proti poškodeniu. Pred  inštaláciou boli ručičky natreté  na žlto, neskôr dostali strieborné zafarbenie.

Hodinový stroj zobrazuje hodiny a minúty. Časové impulzy k pohonu ručičiek majú 60 – sekundový interval, kým pôvodný stroj mal interval 120 sekúnd. Pohon ručičiek obstaráva elektrický motorček  vymontovaný z malého ventilátora.

Elektrická energia pre časovú základňu hodín sa privádza z neďalekého novinového stánku Údržbu a chod hodinového stroja obstaráva bezplatne pán Marián Sedláček, ktorému za jeho záchranu kvetinových hodín patrí  vďaka všetkých Bystričanov. Príbeh  banskobystrických kvetinových hodín opísal Libor Hovorka v Chronotoulkách (leto 2015).

Slávnostné obnovenie fungovania  kvetných hodín na Národnej ulici sa uskutočnilo na jar 2007. O kvetinovou úpravu sa dnes stará ZAaRES, kvetinové hodiny má na starosti PROGRES HL.

Aj keď v Národne ulici sa nezachovalo všetko z jej storočnej histórie, dodnes predstavuje jednu z najkrajších ulíc historického jadra mesta pod Urpínom.