Tradičné Potulky mestom pokračujú už túto nedeľu 10. júla o 14:00 hod. v mestskej časti Jakub. Cieľom nedeľného putovania bude Kostol svätého Jakuba.

Potulky mestom

V Jakube si vypočujete rozprávanie o Kostole svätého Jakuba a pripomeniete si 500. výročie od dokončenia jeho gotickej prestavby a vysvätenia. Vašou sprievodkyňou bude Mária Martiniová.

Dostupnosť Jakuba je  linkou prímestskej dopravy č. 601454 Mičinská cesta (BB) – Harmanec:

BB – Jakub: 13:15 hod.  Mičinská cesta – Jakub  kostol
Jakub – BB: 16:02 hod.

Jakub kostol – Mičinská cesta 18:08 hod.

Poplatok je 2 eurá pre dospelého, deti do 12 rokov v sprievode rodičov neplatia.

Kostol sv. Jakuba

Pramene sa zmieňujú o kostole už v 20. rokoch 14. storočia, teda približne v čase založenia samotnej obce, ktorá bola práve po spomínanom kostole pomenovaná. Pôvodná forma kostola sa značne líšila od tej súčasnej, nakoľko prešla viacerými zásahmi – jednak staviteľskými, no tiež demolačnými.

Pôvodný pôdorys kostola zo 14. storočia tvorila loď ukončená štvorcovým presbytériom. Približne o pol storočia neskôr sa k moci v Zvolenskej stolici dostal župan Donč, ktorý sa podieľal na výstavbách a rekonštrukciách stredoslovenských hradov. Dal presbytériu kostola súčasnú polygonálnu podobu oplášteného osemuholníka vystuženého kamennými piliermi.

Začiatok ďalšej významnejšej a výraznejšej prestavby kostola sa datuje na prvú polovicu 15. storočia, konkrétne rok 1413, kedy Banskú Bystricu navštívil biskup Benedikt, vikár ostrihomského arcibiskupa Jána III., ktorý udelil kostolu odpustky, a následne v roku 1473 iný ostrihomský vikár Michal Milkoviensis, ktorý obdaril kostol ďalšími odpustkami.

Dotácie a možnosť prestavby kostola boli zabezpečené celkovou prosperitou Bystrice vďaka ťažobnému priemyslu, t. j. založením Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti. Na prestavbe sa podieľal hlavne Michal Konigsberg, štedrý donátor a ťažiar, pochádzajúci priamo z Banskej Bystrice, pričom prestavba trvala až do roku 1516.

Súčasťou vtedajšej podoby kostola bola predsieň pripojená k južnej fasáde kostola, ktorá pravdepodobne slúžila charitatívnym účelom. V 17. storočí, v čase vzniku stavovských povstaní proti centralizovanej moci Habsburgovcov, do ktorých boli zapojené aj početné výboje Turkov, sa Slovensko vďaka svojej polohe nevyhlo nepokojom, práve naopak. Práve v tom čase bol kostol opevnený kamenným múrom so strieľňovými otvormi.

Architektúra kostola

V porovnaní s inými objektmi z rovnakého obdobia stavbu objemovo považujeme za malú. Jej veľkosť je samozrejme možné vysvetliť odvíjajúc sa od funkcie, nakoľko obec Jakub nikdy nedisponovala veľkým počtom obyvateľstva, a teda iný, väčší rozmer objektu nebol nutný.

Čo sa týka umiestnenia v rámci obce, kostol je situovaný približne v centre, čo predpokladá dobrú dostupnosť a prístup. Základným princípom kostola je polygonálna osemuholníková apsida, plniaca funkciu presbytéria, orientovaná smerom na východ, pripojená k hlavnej lodi obdĺžnikového pôdorysu.

Centrálny priestor kostola (loď) má dva vstupy, v západnom a južnom priečelí. Portál na západnej strane má tvar klasického neskorogotického lomeného oblúku. Je zdobený dvoma vyžľabenými prútmi, prekríženými v osi zalomenia oblúku. V rámci materiálového riešenia je využitý kameň, tak ako je tomu aj u iných častí kostola.

Druhý portál, zasadený v južnom priečelím, je tiež kamenný s hranolovitého tvaru so zaoblenými rohmi, zdobený dvojicou prútov. Prúty, obiehajúce po jeho obvode sa v mieste zaoblenia základného tvaru vetvia na dve časti, ktoré prechádzajú vodorovne s vrchným lemom portálu. Osovo súmerne sa spätne stretávajú v mieste zaoblenia. Prúty, lemujúce zvislú hranu vstupu, sú po zaoblení rámu prerušené, následne sa znovu objavujú podľa osovej súmernosti na druhej strane portálu, čím je vytvorený súmerný hranolovitý výrez.