Dvaja Bystričania, ktorí pôsobia na vysokých postoch v samospráve a vo vláde, sa minulý týždeň vyjadrili k dôležitým otázkam bezprostredne sa dotýkajúcich aj nášho mesta. Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko a podpredseda vlády SR pre investície Peter Pellegrini objasňovali aktuálnu situáciu vo sfére investovania a čerpania eurofondov.

Náhly odchod zahraničného investora z nášho mesta

Primátorovi Jánovi Noskovi sa počas jeho doterajšieho pôsobenia v čele nášho mesta podarilo rozhýbať dovtedy stojace investície. Spomeňme napríklad výstavbu novej autobusovej stanice, rekonštrukciu kaštieľa Radvsnských či príchod nových investorov do priemyselného parku  Šalková. Minulý týždeň zaskočila Bystričanov nepríjemná správa o rušení veľkej investície RKN Global.

Ján Nosko k náhlemu rozhodnutiu zahraničného investora nepokračovať  v pripravovanej investícii v našom meste v rozhovore pre TV Hronka uviedol:

„Pre Banskú Bystricu je to zlá správa, aj keď niektorí ľudia na sociálnych sieťach akoby mali  z toho radosť. Táto správa RKN Global bola podaná absolútne neštandardným spôsobom na webovej stránke. Okamžite sme žiadali, aby nám to zdôvodnili. Nedostali sme však vysvetlenie ani od bystrickej spoločnosti RKN Global Europe, aj oni boli prekvapení ako my.“

Mesto stále čaká na vysvetlenie z centrály spoločnosti, pretože celý projekt sa pripravoval dlhšie, prebiehalo množstvo rokovaní s investorom aj na pôde ministerstva hospodárstva, ktoré taktiež nemá informácie o skutočných dôvodoch zrušenia tejto investície.  Vo finálnej fáze komunikovala samospráva s bystrickou spoločnosťou investora o kúpe pozemku v priemyselnom parku a technických detailoch projektu pred jeho podaním na územné a stavebné konanie či posudzovanie vplyvov na životné prostredie, boli pripravené zmluvy.

Do poslednej chvíle nič nenasvedčovalo tomu, že by táto pripravovaná investícia mala byť zmarená. Mesto sa snaží získať relevantné informácie od investora, prečo tak náhle odstúpil od vysoko rozpracovaného projektu. Zároveň bude  bystrická samospráva pracovať na tom, aby do priemyselného parku získala ďalšieho investora.

„Investor RKN Global nám predložil také argumenty a podklady k svojej investícii, o ktorých sme nemali dôvod pochybovať, hoci v éteri sa objavovali veľké množstvo dezinformácií, na ktoré reagoval a vysvetľoval ich pán Noble. Myslím si, že pokiaľ chce niekto realizovať takúto veľkú investíciu s vládnou podporou, musí zniesť aj negatívne útoky zo strany niektorých médií. Odmietam aj politizáciu tohto problému, pretože na tejto investícii sme intenzívne pracovali celý rok. Všetky potrebné dokumenty napokon dostala aj vláda na udelenie investičného stimulu, čo sa zhodou okolností udialo krátko pred voľbami,“

dodal Nosko

Kultúrny a kreatívny priemysel v zrekonštruovanom Dome kultúry

Banskobystrický primátor sa dotkol aj ďalšej možnej investície mesta do kúpy bývalého Domu kultúry a jeho rekonštrukcii na nové centrum kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Posledné mestské zastupiteľstvo, napriek rôznym názorom časti poslancov, v rámci zmeny rozpočtu na tento rok zatiaľ schválilo úverový rámec vo výške 3,05 milióna eur na budúce odkúpenie existujúceho opusteného objektu s tým, že následne by sa vypracoval projekt na získanie zdrojov  z eurofondov, pomocou ktorých by sa  bývalý Dom kultúry zrekonštruoval.

Ján Nosko k tomu povedal:

„Z niektorých strán sa tu podsúva sa tu situácia, že mesto sa ide zadlžiť nie celkom komfortným spôsobom. Možno by som v tomto prípade spojil dve veci – je tu nové obdobie čerpania eurofondov na jednej strane a potom projektový zámer vybudovať v našom meste kultúrny a kreatívny priemysel. My sme mestom, ktoré má ku kultúre veľmi blízko, s množstvom kultúrnych inštitúcií a mladých kreatívnych ľudí, ktorí potrebujú priestor na rozvíjanie svojich schopností aj v oblasti dizajnu či IT. Preto nám pripadá vhodné využiť na to zrekonštruovaný Dom kultúry, ktorý tak získa potenciál ďalšieho rozvoja a súčasne vyriešime jednu boľačku s nevyužívanou budovou.“

Nový prístup k čerpaniu eurofondov

Podpredseda vlády SR pre investície Peter Pellegrini je známy svojím  razantným a vecným  postojom k riešeniu problémov. Po sformovaní novej koaličnej vlády dostal do vienka aj eurofondy a informatizáciu verejnej správy. V komentári pre Hospodárske noviny uvádza:

„Zdravý sedliacky rozum hovorí, že ak chceme byť pripravení na budúcnosť, musíme sa poučiť z minulosti. Toto zlaté pravidlo sa využíva vo väčšine manažérskych prístupov a musí sa začať využívať aj v riadení verejnej správy.“

Podľa Pellegriniho bolo uplynulé programové obdobie u nás prvým,  kedy sa do praxe implementovali európske fondy:

„Čím neskôr uvádzame projekty do života, tým neskoršie sa prejavujú ich pozitívne dosahy na naše hospodárstvo a navyše zvyšuje sa riziko korekcií z ich chybovosti. Multiplikačný efekt je, naopak, výraznejší, ak projekty realizujeme v úvode programového obdobia. Druhá cenná skúsenosť hovorí, že projekty nemôžu vznikať ako idey „od zeleného stola“, bez záujmu o to, čo dané územie a ľudia v ňom žijúci skutočne potrebujú.“

Novovytvorený úrad, ktorý vedie podpredseda vlády pre investície, má ambíciu, aby každá výzva na eurofondový projekt bola v súlade s celospoločenskými potrebami. Na druhej strane musí byť nápomocný jednotlivým ministerstvám, aby sa vyvarovali chýb z minulosti.

Ďalej chceme postupne zjednodušovať a časovo skracovať procesy potrebné na to, aby sa prostriedky dostali čo najrýchlejšie ku konečným prijímateľom, a teda aj k občanom. Úrad bude tiež monitorovať výkonnosť jednotlivých riadiacich orgánov a v prípade výrazného zaostávania za stanovenými cieľmi navrhne opatrenia smerujúce k želateľnému stavu. Niektoré z nich si budú vyžadovať čas a aj prelomenie istej miery nevôle zo strany rezortov akceptovať dobre mienené odporúčania či odstrániť nedostatky,“

vysvetľuje Pellegriini.

Peter Pellegrini verí, že takto o rok bude môcť verejnosti oznámiť pozitívne výsledky pôsobenia nového úradu po zásadných zmenách v tejto oblasti. Na záver dodáva:

„Nikto nemôže poprieť, že európske fondy sú významným faktorom rastu našej ekonomiky. Preto viem už teraz deklarovať, že Slovensko bude počas svojho predsedníctva presadzovať jednoznačný postoj v zachovaní kohéznej politiky aj po roku 2020. I keď, do celej diskusie o tom, ako má vyzerať kohézna politika, nám v najbližšom období vstúpi nočná mora v podobne brexitu.“

Z postojov oboch Bystričanov k investíciám a eurofondom vyplýva, že keď sa spoja dobré investičné zámery so skúsenosťami z čerpania eurofondov na ich financovanie, pomôže to skutočnému rozvoju slovenských miest, vrátane Banskej Bystrice. A o tom budú nasledujúce mesiace a roky tohto programovacieho obdobia EÚ, počas ktorých máme šancu zachytiť hneď na začiatku rýchlo uháňajúci vlak s neopakovateľnými finančnými zdrojmi na krytie potrebných veľkých  investícií v našom meste.