V piatok 19. 2. zverejnil Denník N „List slovenských a českých osobností Ukrajincom k druhému výročiu okupácie Krymu“. Vyjadrujú v ňom podporu ukrajinskej revolúcii a podnecujú ukrajinský národ do ďalšieho boja proti nenávideným Rusom a ich „orientálnemu despotovi“.
Podnetom k mojej reakcii nie je iný názor – že existujú rozličné názory, to sa (chvalabohu) medzi ľuďmi stáva. To, čo ma zaráža a desí, sú pre mňa nepochopiteľné rozdiely vo vnímaní a prežívaní (toho istého, nášho spoločného) sveta u ľudí, s ktorými by sme si mohli byť blízki. A nejde pritom o nejaké platonické rozdiely, ale o vskutku zásadne odlišné vnímanie reality.
Mnohé z podpísaných osobností (schválne nedávam úvodzovky, vnímam ich tak) osobne poznám, s viacerými som v priateľskom vzťahu a ešte nie tak dávno sme mali na väčšinu vecí podobné pohľady (rozmýšľam, či už vtedy bol v nás nejaký iný základ, ale nenachádzam ho).
Ešte keby to boli napísali niekedy v čase prebiehajúcich udalostí na kyjevskom Majdane, keď sa mohlo niekomu vidieť, že tam ľudia takým spôsobom naozaj išli bojovať za svoju predstavu života – hoci aj revolučnou a nezákonnou cestou (revolúcie neprebiehajú striktne v medziach zákona).
Ale teraz, keď sa už vie, kto a ako sa dostal k moci, keď dochádza k totálnemu rozvratu krajiny, z ktorej z hrôzou utekajú aj naverbovaní vládni legionári, keď sa cielene šíri teror a strach? Keď dosadené mocenské špičky rozpútali vojnu proti vlastným spoluobčanom (komu vlastne vadí to, že obyvatelia Krymu unikli osudu rozbombardovaného Donbasu)? Nesledujú signatári listu to, čo sa na Ukrajine deje? Sledujú iné ciele? Ide o fóbiu z Ruska? Skutočnú? Hranú?
Dajú sa vôbec ešte nájsť nejaké prieniky, dá sa aspoň v niečom názorovo konvergovať s ľuďmi, ktorý zrejme nedošlo, že univerzum sa nedá rozdeliť na naše a iné? A že teda „listom Ukrajincom“ súčasne vyjadrujú podporu aj vrahom Daniela Tupého (čím sa odlišujú od náckov z Pravého sektora?), primitívom, ktorí (údajne) napadli Hedvigu Malinovú, lebo telefonovala po maďarsky (čím sa odlišujú od bláznov, ktorí chcú v krajine s tretinovou ruskou menšinou zakázať úradné používanie ruského jazyka?), spaľovačom mŕtvol z Osvienčimu a podobných eurohodnotových ustanovizní (čím sa odlišujú od spaľovačov ľudí v Odese?) či islamským džihádistom, vytvárajúcim bojovú alianciu s ukrajinskými (para)militantmi.
Rád by som nebol skeptický. Ach jaj.
List slovenských a českých osobností Ukrajincom k 2. výročiu okupácie Krymu
Milí priatelia,
v auguste 1968 vtrhla na tisícoch tankov do Československa armáda vyslaná Moskvou. Po jej vpáde nasledovala 22 rokov trvajúca okupácia našej krajiny. Ten čas sa nám zdal nekonečný, ale nakoniec sme sa dočkali slobody.
Ruská okupačná armáda obsadila rovnako vierolomne 20. februára 2014 Krym a násilne ho pripojila k Rusku. Aj vo februári 2014 Moskva ukázala svetu, že medzinárodné dohody považuje za zdrap papiera a jediné zákony, ktoré Kremeľ pozná, sú zákony kriminálneho podsvetia a džungle. Sme však presvedčení, že tak ako sme sa slobody dočkali my, dočká sa oslobodenia spod okupácie aj Krym a ruskou armádou okupovaná časť Donbasu.
Dva roky po začiatku ruskej agresie, pokúšajúcej sa utopiť v krvi Revolúciu dôstojnosti a rozbiť vašu krajinu, sa skláňame pred hrdinstvom, s ktorým ste sa postavili proti domácemu útlaku a ruskej militaristickej mašinérii. S obdivom sme sledovali váš zápas o slobodu, zachovanie národnej nezávislosti a európskych ašpirácií. Hrdinovia Nebeskej stovky rozstrieľaní na Majdane v prvý deň ruskej anexie Krymu a po nich tisíce ďalších Ukrajincov položili v tomto boji životy, mnohí, ako Nadežda Savčenko, Oleg Sencov, či Oleksandr Kolčenko, sú týraní za mrežami FSB.
Dnes spolu s vami zdieľame obavy o to, ako sa slobodná Ukrajina dokáže vyrovnať s démonom korupcie a nenásytnej chamtivosti oligarchov. Ako zvládnete reformy, nevyhnutné pre ukotvenie dedičky Kyjevskej Rusi v západnej civilizácii, kam právom patrí. Revolúciou sa cesta do modernej civilizácie len začína. Na vlastnej koži sme zažili, že je dlhá a ťažká. Ani my sme si nedokázali poradiť s korupciou a vplyvom oligarchov tak, ako by sme chceli, aj my sme neraz frustrovaní zo stavu našich spoločností a z našich skorumpovaných politikov. Ale keď sa obzrieme dozadu pred rok 1989, vidíme, že naše deti dnes žijú a pracujú v slobodnom a prosperujúcom svete.
Dva roky po okupácii Krymu máte vy, ženy a muži Ukrajiny, pred sebou stále dve cesty. Jedna vedie k slobode, vláde zákona, prosperite a civilizácii. Druhá smeruje k ovládnutiu Ukrajiny súčasným ruským režimom, k násiliu a k takej spoločnosti, v ktorej by boli všetci Ukrajinci len nevoľníci slúžiaci orientálnemu despotovi v Kremli.
Veríme, že váš návrat k civilizácii Západu bude úspešný a 20. február 2014 ostane vo vašej pamäti rovnako ako v našej 21. august 1968 ako dejinami prekonaný, ale nezabudnutý deň hanby.
Vyjadrujeme presvedčenie, že onedlho budú Ukrajinci a Ukrajinky slobodne cestovať, študovať a pracovať nielen doma, ale aj po celej Európe až po Atlantik. Že vaša Ukrajina bude slobodná, nezávislá, demokratická, zbavená kliatby korupcie, silná, prosperujúca, celistvá a európska.
Bratislava – Praha, február 2016
Signatári:
Andrej Bán, fotograf a novinár
Jiří Bárta, manažér, občiansky aktivista
Gabriel Bianchi, psychológ, vysokoškolský učiteľ
Ivan Binar, spisovateľ
Fedor Blaščák, filozof
John Bok, občiansky aktivista, signatár Charty 77
Ľubomír Burgr, herec a hudobník
Jaroslav Černý, režisér
Kamil Miroslav Černý, občiansky aktivista, signatár Charty 77
Viera Dubačová, divadelná režisérka
Alexander Duleba, politológ
Přemysl Fialka, fotograf a kameraman, signatár Charty 77
Jefim Fištejn, publicista a signatár Charty 77
Karel Freund, skladník, signatár Charty 77
Egon Gál, filozof
Fedor Gál, publicista
Libor Grubhoffer, biológ, vysokoškolský profesor
Olga Gyárfášová, sociologička, vysokoškolská učiteľka
Tomáš Halík, duchovný a vysokoškolský profesor
Jozef Hašto, psychiater, vysokoškolský učiteľ
Anton Heretik, psychológ, vysokoškolský profesor
Karel Hirman, energetický expert
Beata Hirt, občianska aktivistka
Mario Homolka, dokumentarista
Jana Hradilková, žena činu a spisovateľka
Štefan Hríb, novinár
Milan Hronec, občiansky aktivista
Oľga Hubová, statička, vysokoškolská učiteľka
Michal Hvorecký, spisovateľ
Jakub Janda, politický analytik
Roman Joch, politológ
Peter Juščák, spisovateľ
Robert Kirchhoff, režisér
Helena Klímová, psychoterapeutka a signatárka Charty 77
Michael Kocáb, hudobník a bývalý minister
Miroslav Kocúr, teológ
Petr Kolář, bývalý veľvyslanec a predseda Iniciatívy pro evropské hodnoty
František Kostlán, publicista
Martin Kotas, kaviarnik a občiansky aktivista
Ľubica Lacinová, biofyzička
Monika Le Fay, spisovateľka a režisérka
Marián Majer, bezpečnostný analytik
Štefan Markuš, vedec a bývalý veľvyslanec
Daniel Matej, hudobný skladateľ a vysokoškolský učiteľ
Michal Matzenauer, básnik a maliar
Grigorij Mesežnikov, politológ
Juraj Mesík, ochranár a publicista
Martin Mojžiš, fyzik a publicista
Jaroslav Naď, obranný analytik
Mário Nicolini, analytik a občiansky aktivista
Juraj Nvota, režisér a vysokoškolský profesor
Štefan Olejník, fyzik
Petr Pánek, občiansky aktivista
Tomáš Peszyński, občiansky aktivista
Zdeněk Pinc, vysokoškolský učitel a signatár Charty 77
Vladimír Pirošík, advokát a občiansky aktivista
Lucia Piussi, speváčka a spisovateľka
Jana Plichtová, sociálna psychologička, vysokoškolská profesorka
Ondrej Prostredník, teológ, vysokoškolský pedagóg
Martin C. Putna, literárny historik, vysokoškolský profesor
Iveta Radičová, vysokoškolská profesorka a bývalá premiérka
Věra Roubalová Kostlánová, psychoterapeutka, signatářka Charty 77
Rudolf Sikora, výtvarník, vysokoškolský profesor
Olga Sommerová, filmová dokumentaristka
Juraj Stern, ekonóm, vysokoškolský profesor
Boris Strečanský, rozvojový špecialista
Ljuba Svobodová, historička a ukrajinistka
Štefan Szabó, ochranár a vysokoškolský učiteľ
László Szigeti, vydavateľ
Soňa Szomolányi, politologička, vysokoškolská profesorka
Jiří Šesták, senátor
Jiřina Šiklová, sociologička, Žena Európy 1995 a signatárka Charty 77
Marta Šimečková, publicistka
Pavel Šremer, ochranár, signatár Charty 77
Ján Štrasser, spisovateľ
Ivan Štrpka, spisovateľ
Petruška Šustrová, publicistka a prekladateľka, signatárka Charty 77
Peter Tatár, lekár a ochranár
Ľubica Trubíniová, občianska aktivistka
Jan Urban, novinár, signatár Charty 77
Martin Vadas, režisér a dokumentarista
Eva Vavroušková, občianska aktivistka
Miroslav Václavek, básnik a textár
Ľudmila Verbická, občianska aktivistka
Jan Vít, publicista a signatár Charty 77
Helena Woleková, občianska aktivistka a bývalá ministerka
Marcel Dávid Zajac, občiansky aktivista
Peter Zajac, literárny vedec, vysokoškolský profesor
Katarína Zavacká, historička práva
Viktor Žárský, biológ
Pavol Žilinčík, právnik a aktivista
Autor: Ludvík Nábělek, Foto: ilust.