Tradičným symbolom prichádzajúcich Vianoc je adventný veniec. Slúži k symbolickému odpočítavaniu štyroch týždňov adventu. Obyčajne má podobu venca z ihličnatých vetví ozdobeného štyrmi sviečkami. Každú adventnú nedeľu sa zapaľuje ďalšia sviečka, tá prvá tohto roku 29.novembra.

Adventný čas

Advent alebo adventné obdobie (z lat. adventus príchod) je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.

V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním – sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého (eschatologického) príchodu na konci času (parúzia), ale taktiež sa nezabúda na osobitnú úctu Ježišovej Matky napríklad tzv. rorátnou sv. omšou v dňoch od 16. decembra. Preto adventné obdobie je časom nábožného a radostného očakávania. Liturgickou farbou pre advent je fialová.

Čítania liturgických textov

Čítania evanjelií počas adventu sa vzťahujú na Ježišov príchod (prvá nedeľa), na Jána Krstiteľa (druhá a tretia) a na udalosti bezprostrednej prípravy (štvrtá nedeľa). Čítania zo Starého zákona tvoria proroctvá (túžba po očakávaní) o Mesiášovi od proroka Izaiáša. Čítania od Apoštolov počas adventu obsahujú povzbudenia.

Dejiny adventu

Pôvodne pochádza pojem advent z gréckeho pojmu ????????? (epifaneia zjavenie), ktorý označoval príchod božstva do chrámu alebo návštevu kráľa.

Adventné obdobie má kajúci charakter, ale nechápe sa ako čas pokánia v tom zmysle, ako je to vo Veľkom pôste (napr. stále sa spieva Aleluja). Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostalo v 4. storočí z kresťanského Východu do Galie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očakávaním Krista na konci časov. V Galii sa od 5. storočia advent začínal už na sv. Martina a v Španielsku 24. novembrom. V rímskej liturgii trvalo obdobie adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna.

Vianočná doba (vianočné obdobie v širšom zmysle, t.j. advent + Vianoce) sa od 4. storočia pohybovala medzi 11. novembrom a 6. januárom, na ktorý pôvodne pripadala oslava narodenia Ježiša Krista (dnes slávnosť Zjavenia Pána čiže Epifaneia). Týchto osem týždňov predstavovalo (s výnimkou nedieľ, ktorými si stále pripomíname vzkriesenie) spolu 40 dní. Začiatky adventu siahajú do 4. storočia, kedy sa oslavoval určitý počet (2 až 6) adventných nedieľ a až rímsky pápež Gregor Veľký († 604) stanovil adventný čas na 4 týždne.

Advent v cirkevnom kalendári

Advent sa začína 1. adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Končí po západe slnka na Štedrý večer (vigília Sviatku Narodenia Pána). 3. adventná nedeľa sa nazýva Gaudete a oproti ostatným adventným dňom liturgickou farbou môže byť ružová. Advent trvá do prvých vešpier Narodenia Pána.

Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod), preto aj advent je rozdelený na dve časti, kde 17. december tvorí hranicu tohto rozdelenia. Prvá časť dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. Toto delenie je veľmi dobre vidieť v liturgických textoch a modlitbách.

Pravoslávna cirkev aj gréckokatolícka cirkev má až dodnes šesťtýždňové prípravné obdobie pred sviatkom Narodenia Pána. Toto obdobie sa tradične nazýva Filipovka, trvá od 15. novembra do 24. decembra a zachovalo si charakter pôstu. Zároveň Filipovka nepredstavuje začiatok cirkevného roka, ktorý sa na Východe začína 1. septembra.

V západnej tradícii je advent aj obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov, prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Dnes sa však advent využíva komerčne, preto o ňom ako o období upokojenia veľmi hovoriť nemožno. Advent napriek tomu sprevádza pokojný adventný veniec ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ. Deti v tomto období často otvárajú adventný kalendár.