Na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva som sa okrem iného dozvedel, že politika je divadlo. Nech už tento výrok povedal pán Pirošík v akýchkoľvek súvislostiach, trochu ma pri ňom zamrazilo. Ja, napriek vyššiemu veku, som si myslel, že politika je služba občanovi.

Toto je však maličkosť, ktorá zapadla do zabudnutia. Oveľa viac sa podarilo víriť hladinu verejnej mienky s úžasným nápadom začínať zastupiteľstvo o 14-tej hodine. Príde verejnosť z práce, celé hodiny bude sedieť a počúvať rokovanie poslancov. Verejnosť síce takmer neprišla, ale stala sa z toho veľká téma.

Možno práve preto, že politika je divadlo. Autor myšlienky pán Klus, ktorý sa asi chystá kandidovať za SAS do parlamentu, pravdepodobne s príslušnou mierou hyperaktivity hľadá tému, ktorá by zvýšila šancu na jeho zvolenie.

O čo mi ide? Nie o to, že som navrhol, aby ďalšie zastupiteľstvo začalo rokovať o piatej ráno – z recesie a že sa objavil aj návrh na rokovanie od polnoci tak, aby sme hneď ráno mohli ísť do práce. To je len malý úlet v rámci dusnej atmosféry dlhých a náročných rokovacích hodín.

Je toto naozaj téma na dvíhanie vášní? Je toto naozaj to, čo občanom prinesie niečo užitočné? Množstvo rozbehnutých stavebných prác, úpravy ciest a chodníkov, rozbehnutie mnohých reálnych projektov akoby ani neboli zaujímavé. Nikto si napríklad nevšimol úpravu parkoviska nad katolíckym cintorínom a legalizovanie parkovania na tomto mieste. Roky sa o tom hovorilo, kecalo, táralo, zdôvodňovalo, prečo sa to nedá. Poviete si maličkosť, ale nesvedčí o zmene atmosféry v meste?

Ešte treba veľa urobiť, zaútočiť na byrokraciu, nájsť naozaj účinné formy práce, ktoré ľuďom prinesú úžitok. Napríklad v cestovnom ruchu. Štyri roky sa o tom hovorilo a počet návštevníkov nestúpol.

Teraz nachádzame metódy účinnej propagácie, spoluprácu so všetkými, ktorí chcú pomôcť a namiesto deklarovania cestovného ruchu ho naozaj robíme. I s využitím toho, čo bolo dobré. Nechcem však ísť s bubnom na zajace. O mnohom, čo je rozbehnuté viem, ale najskôr si treba počkať na činy či na ich výsledky.

Otvorená ostáva otázka, akú tému teraz vymyslieť. Na odpútanie pozornosti od reálnych problémov? V rámci politického divadla. Už dlhší čas sa zaoberám myšlienkou, že na niektoré zastupiteľstvo prídem oblečený v ženských šatách. Ako prejav odporu proti diskriminácii mužov. Ženy môžu nosiť všetko mužské a my muži ženské oblečenie nosiť nemôžeme. Veď je to zjavná diskriminácia, útok na mužské občianske práva, na slobodu vyjadrovať svoje názory…

Len sa bojím, aby mi nápad niektorí hyperaktívni poslanci neukradli.