Keď som v apríli 2011 písal komentár k našťastie neúspešnej snahe bývalého primátora Petra Gogolu urobiť z tvorivého hlavného architekta mesta a jeho útvaru radových úradníkov na mestskom úrade, ani vo sne ma nenapadlo, že v októbri 2015 sa za nového primátora budem musieť k tomu vrátiť. Zdá sa však, že v tomto prípade sa história opakuje.

Zrušenie samostatného ÚHA sa po štyroch rokoch vracia do zastupiteľstva

Do najbližšieho novembrového MsZ ide návrh na zrušenie rozpočtovej organizácie Útvaru hlavného architekta (ÚHA) mesta s 15 pracovníkmi a začlenenie predmetu činnosti ÚHA do Oddelenia územného plánovania a bytovej politiky Mestského úradu ( teraz 4 zamestnanci). Predkladateľom je primátor mesta a spracovateľom prednosta MsÚ.

 Ján Nosko sa na svojom blogu k tomuto pripravovanému kroku vyjadril slovami:

„Vo svojom novoročnom prejave som však povedal, že rok 2015 bude rokom upratovania. Po zlučovaní mestských firiem chcem poslancom na siedmom mestskom zastupiteľstve predložiť ďalšiu zmenu – začlenenie Útvaru hlavného architekta do štruktúry Mestského úradu. Sľubujem si od toho väčšiu efektivitu, racionálnosť, transparentnosť a zjednodušenie administratívnych procesov.“

V princípe nie je až tak podstatné, či z ÚHA bude rozpočtová organizácia mesta alebo samostatný útvar riadený priamo primátorom, pokiaľ si zachová svoju odbornosť a nezávislosť v navrhovaní územného rozvoja mesta a posudzovaní urbanistických zámerov. To hovorili aj členovia mestskej rady naprieč politickým spektrom na svojom poslednom zasadnutí pred zastupiteľstvom, ktoré bude 3.novembra o tejto otázke rokovať.

Na jednej strane je právom primátora rozhodovať o novej organizačnej štruktúre MsÚ. Na strane druhej strane nie je zlučovanie dvoch obchodných spoločností mesta, ani dvoch mestských organizácií to isté, ako kvalitatívna zmena zmiešania dvoch odlišných činností – tvorivej  na ÚHA a úradníckej spojenej s legislatívou na MsÚ.

Odborná diskusia v Banskej Bystrici opäť chýba

K tejto dôležitej otázke sa v Banskej Bystrici nevedie žiadna odborná diskusia, podobne ako v roku 2011. Pozrime sa teda, čo na to hovoria odborníci. Keď pred štyrmi rokmi silneli tieto tendencie aj v iných krajských mestách, Valné zhromaždenie Slovenskej komory architektov (SKA) vo svojom uznesení vyzvalo primátorov krajských miest, aby zriadili resp. zachovali nezávislé útvary hlavných architektov a posilnili ich právomoci. Odôvodnenie znelo:

„Model útvarov hlavných architektov je v celom stredoeurópskom priestore platformou pre odbornú spoluprácu a komunikáciu so širokou verejnosťou i predstaviteľmi verejnej správy. Negatívne tendencie rušenia takýchto útvarov sa v minulom období prejavili v chaotickom a nestabilnom rozvoji území s dlhodobým dopadom na životné prostredie. Zachovanie a znovu konštituovanie týchto odborných pracovísk v odpolitizovanej forme považuje SKA za základnú podmienku harmonického, trvalo udržateľného a úspešného rozvoja územia. VZ SKA považuje za nevyhnutné legislatívne zakotvenie takýchto inštitúcií v stavebnom zákone a zákone o obecnom zriadení.“

Tieto podmienky SKA sa objavili aj v aktuálnej pripomienke k pripravovanej novele stavebného zákona. V Bratislave sa k modelu samostatného hlavného architekta mesta vrátili pred niekoľkými rokmi v osobe profesora Štefana Šlachtu, ktorého potom vystriedala Ingrid Konrad. To sa ale najskôr  museli Bratislavčania na vlastnej koži presvedčiť, kam smeruje územný rozvoj mesta, keď o ňom rozhodujú mestskí úradníci s developermi.

„Tvorba mesta je nesmierne zložitý proces. V urbanizme neplatí osobný názor, ale verejný záujem a rozvoj mesta. O závažných otázkach nemôže rozhodovať jeden človek. Laické rozhodovanie, medzi ktoré rátam aj to politické, sa nám v budúcnosti vypomstí. Chýba odvaha na veľkorysé riešenia, ich výsledok nebýva viditeľný do volieb,“

povedal v jednom  z rozhovorov prof. Štefan Šlachta o pozícii hlavného architekta mesta.

Architektka Ingrid Konrad dodáva:

„Dnes už vieme, že zužovanie verejnej správy, zrušenie pôvodného útvaru hlavného architekta, kde sa koncentrovali témy rozvoja mesta a posudzovali projekty, bolo chybou. V súčasnosti máme málo odborníkov na prácu na rozvoji takmer polmiliónového mesta, veľa vecí je trvalo zanedbávaných a medzi nimi je aj regulácia rozvoja územia mesta na úrovni územných plánov zón.“

Bývalý dlhoročný hlavný architekt mesta Košice Peter Murko, ktorý svojho času ešte nebol podriadený magistrátu, pri začleňovaní útvaru pod mestský úrad, vyhlásil:

„Nie som presvedčený, že táto zmena je dobrá. Košice mali 45-ročnú históriu, aj za čias národných výborov spadal hlavný architekt pod hlavu mesta. Pri rozvoji Košíc sa tak neurobili žiadne koncepčné chyby, ako v Bratislave, kde sa zbúralo pol Starého Mesta. V Košiciach mal hlavný architekt tradične silnú pozíciu odborného garanta, teraz bude riadený úradom…“

„Darček“ k 55.výročiu založenia ÚHA

Útvar hlavného architekta (ÚHA) v Banskej Bystrici, ako samostatná rozpočtová organizácia mesta, bol zriadený zriaďovacou listinou z 28.júla 1966, ktorú v zmysle Zákona o obecnom zriadení č. 369/90 Z.z. uznesením potvrdilo mestské zastupiteľstvo. To aj volí riaditeľa ÚHA, ktorého priamo riadi primátor. Súčasný riaditeľ ÚHA Ing. arch. Ľubomír Keleman prešiel dvomi verejnými výberovými konaniami, naposledy koncom roka 2010.

ÚHA robí pre mesto odborný koncepčný servis v oblasti architektúry a urbanizmu v rámci samostatného rozpočtu, ktorý každoročne vyčleňuje zastupiteľstvo v rámci schváleného rozpočtu mesta. Spracúva pre mesto odborné stanoviská a podklady pre vydanie záväzných stanovísk, vypracúva koncepčné štúdie urbanistického rozvoja mesta, výrazne sa podieľa na spracovaní základného územno-plánovacieho dokumentu mesta, ktorým je územný plán a sleduje dodržiavanie jeho záväzných podmienok pre investorov a občanov.

V organizačnej štruktúre ÚHA sú špecialisti – architekti a inžinieri s odbornou spôsobilosťou pre architektúru a urbanizmus, dopravu, kanalizačné, vodárenské, elektrické, plynárenské a telekomunikačné siete, ale aj pre verejné obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie.

Banskobystrický ÚHA je priekopníkom v spracovaní a aktualizácie digitálnej mapy mesta s celou infraštruktúrou inžinierskych sietí, rovnako aj elektronického geograficko-informačného systému. Za elektronizáciu územného plánu mesta dostal banskobystrický ÚHA cenu „Zlatý erb“ a  medzinárodné ocenenie ITAPA  za originálnu geoaplikáciu.

Okrem toho je ÚHA laureátom ceny Zväzu slovenských architektov za urbanistické dielo, Ceny primátora mesta a ďalších individuálnych ocenení pre doterajších hlavných architektov mesta. V rámci Slovenska si ÚHA v Banskej Bystrici ešte od čias architekta Jána Kupca až doteraz dlhodobo udržuje vysoký kredit, čo však skôr vníma architektonická obec v Bratislave a iných mestách, ako doma, kde nikto nemôže byť prorokom…

Každé mesto je zo zákona povinné riadiť proces územného rozvoja a plánovania odborne. Otázka, ako to robiť čo najlepšie a najefektívnejšie, je legitímna. Či mať hlavného architekta mesta so svojím samostatným útvarom, ktorého riadi primátor, alebo ho nemať a podriadiť jeho činnosť pod prednostu MsÚ ako jedno z oddelení. Či mu nechať priestor na samostatnú odbornú a koncepčnú činnosť, alebo urobiť z hlavného architekta úradníka. O to teraz ide…