Viete, že mestá a obce môžu byť zadlžené max. do výšky 60% svojich bežných ročných príjmov z predchádzajúceho roka? A ako sme na tom my?

Pomerne veľmi dobre, náš dlh sa pohybuje niekde na úrovni 27%. Celková zadlženosť mesta ku 30.6. 2015 bola 12,95 mil. €. Táto suma sa skladá z niekoľkých úverov, ktoré mesto spláca.

Od začiatku roku 2014 Mesto Banská Bystrica znížilo svoj dlh zo 17,75 mil. na 12,95 mil. €, čiže takmer o 5 miliónov  €!!! To je fakt výborná správa, nemyslíte?

Nízke zadlženie a investície

Mojou hlavnou snahou v ďalšom období bude to, aby prípadné ďalšie úvery boli využité na investície, ktoré prinesú mestu návratnosť. To znamená, že budeme investovať napr. do okien v materských školách, do opráv budov vo vlastníctve mesta, do opráv verejného osvetlenia, rekonštrukcii škôl, budovanie nových úsekov ciest a i.. Takto investované peniaze sa nám s veľkej časti vrátia späť formou ušetrených prostriedkov na teple, haváriách, daniach..

Podľa vedúcej ekonomického odboru mesta Beaty Farkašovej patrí Banská Bystrica v porovnaní s ostatnými krajskými mestami medzi samosprávy s najnižšou úrovňou celkového dlhu ku koncu roka 2014. To potvrdzuje aj portál Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, ktorý prisúdil nášmu mestu najlepšie skóre za celkový dlh v rámci K8.

Súčasne sa Banská Bystrica nachádza pod úrovňou priemeru celkového dlhu obcí SR. Portál taktiež hodnotí celkové finančné zdravie obcí, pričom v tomto ukazovateli medzi krajskými samosprávami figurujeme na druhom mieste.

Úverová politika

Hlavnou financujúcou bankou mesta je ČSOB, kde je vedený aj platobný styk. Dôležité je ešte uviesť za akých základných podmienok tu čerpáme úvery. Celkový úrok dvoch najväčších úverov je v súčasnosti pod 1 % ročne s možnosťou bezplatného predčasného splatenia. To percento je menšie, ako výška inflácie. Znamená to, že je pre mesto oveľa výhodnejšie si úver na väčšie projekty zobrať, ako ho financovať zo svojich rezerv.

Ale aby sme len nechválili, Banská Bystrica spláca aj dlhodobý záväzok na elektronizáciu mesta, ktorý mal byť pôvodne preplatený fondmi z EÚ. Bohužiaľ sa tak nestalo a tak sa veľmi teším na január 2016, kedy odíde posledná splátka.

V ďalších blogoch si zoberiem na mušku vysvetlenie pojmu „Rozpočtové provizórium“ a prečo sa v ňom naše mesto ocitlo v posledných 5 rokoch až 4-krát.. Taktiež sa bližšie pozrieme na výdavky mesta, do čoho dávame najviac prostriedkov, koľko mesto stojí nielen školstvo, šport, kultúra, údržba ciest a chodníkov, odpady ale napr. aj chod mestského úradu…