RTVS priniesla informáciu o smrti pacientky z Veľkej Británie, ktorú hospitalizovali v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici po otrave muchotrávkou zelenou

Ekonomická riaditeľka fakultnej nemocnice Ivana Sklenková uviedla, že vzhľadom na citlivosť témy a s ohľadom na rodinu pacientky nebude nemocnica v súčasnosti poskytovať žiadne ďalšie vyjadrenia.

Podľa dostupných informácií pacientke  zlyhala v dôsledku otravy pečeň. Lekársku pomoc po konzumácii jedovatej huby vyhľadala spolu s manželom až po 70 hodinách, čo je pri tomto type závažnej otravy veľmi neskoro. U ženy mala otrava podstatne prudší priebeh ako u muža   a napriek poskytnutiu všestrannej zdravotnej starostlivosti  pacientke už nedokázali pomôcť ani lekári.

Otrava muchotrávkou zelenou je zákerná v tom, že sa prejaví až po niekoľkých hodinách od jej konzumácie. Vtedy sa objavia žalúdočné ťažkosti, najmä hnačky, ale aj kŕče či vracanie. Neliečená otrava zasahuje pečeň, obličky a ďalšie orgány, pričom dochádza k celkovému zlyhaniu životných funkcií.

Práve v Rooseveltovej nemocnici je vybudované špecializované pracovisko, kde otravu muchotrávkou zelenou stanovujú z vyšetrenia krvi a moču a pri liečbe sa riadia špeciálnym protokolom.

Muchotrávku zelenú si hubári najčastejšie spletú s pečiarkami, bedľami, či plávkami . Odlíšiť ju možno podľa mykológov na základe troch znakov. Má biele lupene, prsteň a pošvu – nazývanú aj kalich smrti.

Priekopníkom komplexného systému liečby otravy hubami, najmä muchotrávkou zelenou, je Banskobystričan profesor Svetozár Dluholucký:

„Ak príde hubami  otrávený pacient včas a lekári dodržia bez výhrad náš protokol, zachránime každého. Keď už dostanem hnačkovité príznaky v piatok večer a do pondelka ráno to vydržím, to znamená, že prídem do nemocnice po 70 a viac hodinách, tak to znamená, že už na tej pečeni boli riadne škrabance.“

Je to varovanie pre všetkých hubárov, aby zbierali len tie huby, ktoré stopercentne poznajú. Muchotrávka zelená má bieložltý, žltozelený až zelenohnedý klobúk, najprv takmer zvoncovito klenutý, potom plocho klenutý až napokon plocho rozložený. Hlúbik, dužnina aj lupene sú belavé (šampiňóny majú lupene svetlé až tmavo hnedé).

Hlúbik je hrubý, takmer valcovitý, hore trochu stenčený, vyrastá z tzv. vajíčka (cípovito roztrhaná pošva niekedy nazývaná „kalich smrti“ u šampiňónov chýba) a vo svojej hornej časti má biely prstenec.