Katarína Vrábelová je v Egypte. Nasáva miestnu atmosféru, čakajúc na papiere zo Slovenskej ambasády a na prehliadku s drobnou opravou svojej Euphorie BMW.

Máj, hlásim sa z Káhiry! Celý Egypt má prázdniny a oslavuje Veľkú noc, do 6.mája teda musím počkať, kým sa otvoria brány ambasád a budem môcť požiadať o sudánske víza BMW Káhira sa s úsmevom zapojila a páni mi vymenia olej, taktiež opravia, čo je potrebné. Som im všetkým veľmi vďačná.  Euphoria má na tacháčiku 19.800 km.

Neviem odkiaľ pochádza táto krásna cestovateľská radosť z mini vecí, keď vám dokážu vyraziť dych – opraté, voňavé šaty. Hááááh a konečne nie šampónom na vlasy, ale v práčke!

Kamilkový čajíček, brucho na kašu, uterák na ramenách a prespatých 10 hodín bez pohybu so slinou na vankúši. Ak je toto úpal, tak potom je to môj najväčší úpal a prehriatie v živote. A aby toho nebolo málo, čo takto si dať ženskú periódu?  Cítim sa ako po najväčšej opici na svete, kedy je človek vlastne šťastný, že žije. Ale na druhej strane, koľkokrát v živote máme možnosť cítiť si všetky svoje vnútorné orgány?

Na Afrike sa mi najviac páči že môžete chodiť v pyžame a nik to nerozpozná. A tak som sa v pyžame vybrala do najbližšieho baru vypiť aspoň nejakú podpornú dreň. Premilený čašník hovorí: „Oóóó, vyzeráš zle. Problém s bruchom? Mám na to špeciálny čaj – magic herbs!“

A tak tu sedím s kamilkovým čajom v sáčku a cítim sa lepšie. Neverím na zázraky, spolieham sa na ne. Keď človek cestuje sám, veľmi rýchlo pochopí, že musí byť svoj najlepší priateľ. Musí sa milovať viac, ako obvykle, lebo tu nie je nik, kto by Vás pochválil, kto by vás objal, dal vám pusu len tak z dlhého času. Vždy som na seba príliš kritická a občas mám tendencie sa šikanovať.

Ale po pár týždňoch sa začnete veľmi ľúbiť. Privítate sa každé ráno v zrkadle: „Oóóó aký rozkošný pupáčik máš na líčku.“ Tento pocit sa nedá kúpiť. Všetci sa dnes povinne potešíte niečím pekným, jasné? Kávička, 10 minút vyložených nôh, nové tričko, kino, či milovačka! A budete o sebe v duchu rozprávať len všetky pekné veci, lebo iba tie sú dôležité.  Čo takto neskorá večera. Ehm, dnes večer výnimočne nejem aby som žila, ale žijem, aby som jedla!

Je celkom výhodné mať rovnakú veľkosť pásu,  ako muži, okrem pivka som dnes večer dostala aj čisté tepláky, lebo ja zasa periem.  Tak ako sme sa vyspali? V nedeľu ma čakajú s kávou na Slovenskej ambasáde. Bohužiaľ až v nedeľu, tak musím čakať.

Nedeľa 12.mája v noci – Alexandria sa mení na čarovné mesto. Z ulíc sa vytratia zápchy, trúbenia a stres,  smog sa strati v oblakoch a 6-m.miliónové  mesto sa mení na zázračné. Vo vzduchu je dych mora a odrážajúce sa pouličné svetlá. Zdá sa vám, že to, či sa cítite bezpečne, nezáleží od miesta, ale od ľudí, ktorí sú vo vašej spoločnosti. Dobrú noc z nočnej Alexandrie,  s kávou v ruke zhlboka dýcham.

15.mája som sa konečne dostala k papieru, ktorý mi treba zo Slovenskej ambasády. Zajtra idem pre Euphoriu do BMW Cairo. Pripravím sa na cestu  a ide sa ďalej.

Je päť hodín ráno. Špinavá a ufúľaná vítam nový deň bez zavretia očí, ktoré by sa rozlúčili s tým včerajším dňom. Duša odmieta spať a má svoju vlastnú párty na balkóne piateho poschodia káhirského paneláku. Čas kedy sa ešte nemusíte špárať v nose, aby ste si vybrali šušne z piesku a prachu, ktorý tvorí jeden veľký káhirsky oblak.

Nemôžem ísť spať. Zvyčajne, keď má moje telo párty time, duša ticho súhlasí a nechá ho užívať si. Je čas na odplatu a tak telo hrdo drží oči hore a duša tancuje niekde vysoko a ďaleko od reality. Prvé ranné prebudené vtáky sadajú na konáre pred mojimi očami a ja som v mieri. Sedím s vyloženými nohami v cudzom byte. Gauč surfing je prekrásna vec. Veľa ľudí si myslí, že som odišla s balíkom prachov na účte. Áno chcela som, ale život mi nedal takú možnosť a som vďačná,  tak vďačná, pretože cestovanie ma celkom iný rozmer. Láska, ktorá sa ku mne dostáva je nekonečných rozmerov.

Prajem všetkým ľudom na svete zažiť ten pocit, keď Vám niekto ponúkne svoju posteľ, aby ste sa dobre vyspali. Uvarí vám chutnú večeru a opýta sa vás, či nepotrebujete tyčinky do uší, lebo vie, ako to je. Príde Vám zapriať dobrú noc a ráno vás  čaká káva.

Hýbme zadkom, Katarína! Konečne mám papier z ambasády. Verím, že to bude dosť na sudánske víza. Ako by som mohla odmietnuť pozvanie na skorú nočno-rannú kávu? Čas, kedy sa zhlboka nadýchnete, letíte ulicami a užívate si svet  ktorý sa stratí s rannými lúčmi. Cítite sa ako vo filme, pozorujete rýchlo sa pohybujúce obrazy cez plexisklo, všetkými zmyslami sústredene predvídate, pouličné svetlá strážia mier, Níl stále tečie ako niekoľko tisíc rokov dozadu.

A cítite sa zrazu takí malí v porovnaní s plynutím času. Dýchate chvíľu, ktorá sa tikajúcimi sekundami premení na minulosť. Už zajtra bude včera. A v hĺbke samého seba premýšľate, ako ju udržať a držať večne. Tie najkrajšie chvíle sa nikdy nenachádzajú zachytené na fotkách či videách…

Kvapkajúci olej, špinavé ruky, chutný čaj a dobrá nálada. Čo mi neuveriteľne vyhovuje je fakt že v Egypte neexistuje striktný režim dňa. Nikto sa neriadi pravidlom, že v noci sa spí a cez deň sa žije. Spí sa, keď sa musí a žije sa ďalších 20 hodín.