Horúcou  témou nielen v Banskej Bystrici je oprava obrovského množstva výtlkov  po extrémnej zime. Okrem tradičných metód opráv výtlkov pomocou horúcej alebo studenej asfaltovej zmesi kladenej do vyfrézovaného a očisteného výtlku, existuje aj metóda infra-recyklácie.

Ako avizoval v našom videorozhovore konateľ banskobystrickej spoločnosti MIS údržba ciest a komunikácií Milan Smädo, v piatok 12.apríla predviedla v meste pod Urpínom  technológiu opráv výtlkov pomocou infra-recyklácie za horúca spoločnosť REKMA-TRADING spol. s r.o. z Břeclavi. Spolu s predstaviteľmi miestnych firiem opravujúcich mestské a regionálne komunikácie, ale aj so zástupcami samospráv, sme sa zúčastnili praktickej ukážky na ceste v mestskej časti Kremnička.

Recyklácia za horúca na mieste vychádza z ekologickej a logickej myšlienky zachovania existujúceho materiálu, kde došlo k oxidácii a skrehnutiu pojiva asfaltu, ktoré tvorí len 6% objemu, pričom 94% kameniva je stále v dobrom stave. Využíva sa teda existujúci asfaltový materiál z opráv ciest bez rezania (iba sa očistí výtlk), ktorý po pridaní omladzovacej emulzie a zahriatí zmesi získa pôvodné vlastnosti. Vďaka použitiu infratechnológie nahrievania narušenej vozovky sa môže využívať aj v zimných mrazoch do mínus 5°C.

Takúto recyklovanú asfaltovú zmes si pripravuje firma opravujúca cesty do zásoby. Pri výjazde na miesto s výtlkmi sa pripravená asfaltová zmes naloží do špeciálneho kontajnera, v ktorom sa udržuje v teplote cca 160-190°C. Na korbu auta sa uloží aj ifra-nahrievač (alebo sa môže ťahať na kolesách za autom).

Na mieste opravy sa najskôr vyčistí výtlk a naň sa postaví kazetový infra-nahrievač. Ten sa skladá zo štyroch segmentov, pričom podľa veľkosti výtlku sa zapnú buď všetky kazety alebo len potrebný počet. Pomocou plynových horákov z propánových fliaš sa cez kazetu zahreje celá vozovka okolo výtlku na teplotu horúceho asfaltu, čo kontroluje obsluha teplomerom. Po úplnom nahriatí, ktoré trvá 10-15 minút, sa do výtlku nasype horúci asfalt z kontajnera, ktorý sa rozprestrie a zhutní  malým valcom.

Povrch nového asfaltu sa penetruje katiónaktívnou emulziou CRF, ktorá mu vracia stratenú pružnosť, konzervuje ho pred degradáciou, utesní pred vodou a pevne ho spojí s pôvodným povrchom. Jedná sa o produkt lídra amerického trhu Golden Bear Oil. Napokon sa opravený výtlk posype drobným kamenivom proti šmyku a po novom asfalte možno po cca 20-30 minútach (podľa vonkajšej teploty a chladnutia asfaltu) jazdiť. Pokiaľ sa v jednom výtlku pracuje s asfaltom, za ten čas sa presunie infražiarič na ďalšie miesto s druhým výtlkom a nahreje ho pre rovnakú operáciu.

„Táto technológia je vhodná pre staršie vozovky bez väčších porúch, opravený asfalt vydrží viac, ako pri klasických metódach. Jej výhodou je recyklácia starého asfaltu a vďaka infražiariču možnosť použitia aj v zimných mesiacoch. Netreba si k tomu kupovať špeciálne vozidlo, ako je to pri podobnej českej technológii. Cena zariadenia sa pohybuje okolo 30.000 euro. Jeden m2 opraveného výtlku do 5 cm hĺbky vyjde na 35-40 eur. Firma berie za kvalitu opraveného výtlku dvojročnú záruku,“ povedal pre náš portál Ing. Jozef Ludvík, riaditeľ LMM spol. s. r.o. zo Stupavy, ktorá tieto stroje dováža na Slovensko.

Na možnosť využitia technológie infra-recyklácie za horúca v Banskej Bystrici sme sa opýtali aj Milana Smädu z firmy MIS, ktorý k tomu uviedol: „Vyzerá to zaujímavo. To, čo doposiaľ ponúkali české firmy, ako svoj patent s podobnou technológiou infražiariča umiestneného na špeciálnom vozidle s asfaltovou zmesou, stálo aj štvornásobne viac, preto aj cena m2 opraveného výtlku bola na naše pomery veľmi vysoká. Oprava m2 výtlku do 5 cm klasickými metódami vyjde na 18-20 eur. Toto je zhruba raz toľko, ale pre opravy jednotlivých väčších výtlkov aj v zime by sa to možno oplatilo, aj keď väčšina porúch na našich cestách má pôvod v sieťovom rozpade asfaltu, čo si vyžaduje veľkoplošné opravy celých úsekov. Budeme o tom rokovať.“

V každom prípade technológia infra-recyklácie asfaltových povrchov ciest je zaujímavá najmä kvôli  možnosti použitia aj počas zimných mrazov, čo sa pri klasických metódach objektívne nedá dosiahnuť. Problémom je vyššia cena za opravu, čo na druhej strane vyrovnáva väčšia životnosť opravenej vozovky. Uvidíme, ako sa k tejto novinke postavia nielen správcovia ciest v meste či kraji, ale aj ich vlastníci, teda mestská a regionálna samospráva.