Projekt Via Benedictina mal za úlohu zmapovať a zviditeľniť benediktínske kláštory v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a Čechách. Na projekte sa významnou mierou podieľala Katedra histórie UMB v Banskej Bystrici.

Výsledkom je internetový portál, na ktorom sa dozviete (aj v slovenčine) všetky potrebné informácie a môžete si naplánovať cestu po stopách benediktínskej histórie a súčasnosti. Klikni na: www.viabenedictina.eu

Účastníci projektu Via Benedictina – benediktínske dedičstvo v strednej Európe , historici zo stredoeurópskych univerzít, chceli predstaviť kultúrne bohatstvo benediktínskych kláštorov a rozvinúť cestovný ruch. Zapojili sa doň univerzity, kláštory a vedecké inštitúcie zo Slovenska, Poľska, Českej republiky a Maďarska.

Odborným garantom projektu Via Benedictina na Slovensku je Katedra histórie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vedúci katedry Rastislav Kožiak uvádza:

„Chceme napomôcť, na jednej strane, aby si benediktínske kláštory dokázali nájsť svoje miesto aj v modernej dobe, podporiť vzájomný dialóg medzi kláštormi a súčasnou spoločnosťou.  Na druhej strane máme zase záujem nasmerovať domácich i zahraničných turistov, ktorí cestujú po strednej Európe, aj na tieto výnimočné kultúrno-historické pamiatky.“

Benediktíni zohrali veľmi dôležitú úlohu v počiatočnej fáze formovania sa štátnosti Čiech, Poľska a Uhorska. Boli prítomní na kniežacích dvoroch, zakladali prvé kláštory, ktoré predstavovali vzor románskej architektúry, ako aj hospodárskeho života, remeselnej a umeleckej tvorivosti.

Celé stáročia boli kláštory nielen významnými centrami duchovnosti, ale aj kultúrnymi strediskami. Poznávanie týchto lokalít bude pre ľudí zaujímajúcich sa o kultúrnu turistiku fascinujúcim zážitkom.

Na www.viabenedictina.eu nájdete všetky dôležité informácie aj o slovenských benediktínskych kláštoroch –  Farský kostol v Hronskom Beňadiku, Kláštor Premenenia Pána v Sampore, Kláštor Ludanice, Kláštor Rimavské Janovce, Kláštor Diakovce, Kláštor Hronovce – Čajakovo, Kláštor Skalka, Kláštor sv. Hypolita v Nitre na úpätí vrchu Zobor či Kláštor v Bzovíku.