Existujú domnienky, že oceľová konštrukcia lanovky z Banskej Bystrice mohla byť odvezená aj za hranice Slovenska.  Prečo sa o lanovke začalo písať a jedného dňa sa po nej zľahla zem? Pátrame ďalej, aj vďaka našim čitateľom.

Zdá sa, že téma projektu lanovky na Urpín zaujala mnoho čitateľov nášho portálu Bystricoviny.sk. Jedným z nich je aj pán Andrej Bisták z Bratislavy, spolu s partiou nadšencov aj spoluautor stránky www.lanovky.sk, z ktorej sme čerpali najviac informácií o lanovke na Urpín.

Pán Bisták nám poskytol svoje ďalšie poznatky o tomto tajomnom projekte, po ktorom budeme ďalej pátrať. Faktom je, že po celé desaťročia sa nielen o tento bystrický projekt, ale o lanovky na Slovensku takmer nikto vážnejšie nezaujímal, takže upadli do zabudnutia. Podľa pána Bistáka v Banskej Bystrici bola v štádiu realizácie aj sedačková lanovka Srnková pri Štefánikovom mostíku, ktorá mala byť podľa všetkého tesne pred dokončením.

Zaujímavé je i to, že zhruba v rovnakom čase ako sa pripravovala výstavba lanovkovej dráhy na Urpín, začala 15.júna 1968 aj výstavba lanovky Turecká-Krížna. Špekulovalo sa o tom, že práve sem mohla byť dovezená technológia spod Urpína. Jediná zmienka o lanovkách v Banskej Bystrici sa našla v archívnych číslach časopisu Transportér, ktorý vydával za bývalého režimu až do roku 1979 jediný výrobca lanoviek v Československu Transporta Chrudim. 21.októbra 1971 tento časopis uviedol, že lanovky na Srnkovej a Urpíne sa zatiaľ nemontujú z dôvodu stavebnej nepripravenosti. V ďalších ročníkoch sa však už nenachádza žiadna zmienka o Banskej Bystrici.

Možno sa len domnievať, že lanovka na Srnkovej sa po roku 1971 skutočne montovala a neskôr rozobrala. Lanovka na Urpín, hoci jej technológia bola na mieste, sa nikdy nenamontovala a kdesi zmizla. O tom panujú skôr dohady a nejasné spomienky pamätníkov, ale aj tie by mohli viesť k objasneniu toho, čo sa vtedy s lanovkou vlastne stalo, kam sa podela jej konštrukcia. Vieme iba to, že investorom stavby bol PKO Banská Bystrica.

Ale napríklad v roku 1980 začala v bývalom východnom Nemecku premávať jednosedačková lanovka z Transporty, ktorá viedla údolím Harz na vrchol Rosstrappe. V materiáloch ohľadom tejto lanovky sa spomína, že „podpery boli dodané značne zhrdzavené a pôsobili, akoby pochádzali z inej lanovky“. Čo môže táto veta znamenať, môžeme iba hádať. Je možné, že podpery skutočne boli z inej lanovky, ktorá sa nerealizovala kdesi inde. Ale či to bolo práve v Banskej Bystrici, nemáme žiadne dôkazy. Kľudne to mohla byť aj niektorá z lanoviek vyrobených pre bývalý Sovietsky zväz, alebo mohlo to byť úplne inak. Vyrobenú technológiu mohli skladovať aj kdesi na dvore. Po toľkých rokoch to už asi nezistíme.

Napriek všetkému sa nechce nám, ani pánu Bistákovi veriť, že stavbu jednej či druhej banskobystrickej lanovky nikto nesledoval, ani nedokumentoval. Nejaké materiály musia existovať, ale ako sa k nim dostať? Pomôže nám niekto z pamätníkov tej doby? Preto ak náhodou niečo viete, alebo ste počuli o niekom, kto mohol byť pri tom, napíšte nám (spolocnost@bystricoviny.sk). Tento web číta aktuálne viac ako 35-tisíc Bystričanov mesačne a my veríme, že aj vďaka našim čitateľom odhalíme veci zaujímavé a dodnes neobjavené. Spoločne môžeme rozlúštiť aj túto zaujímavú bystrickú záhadu.