Nasadenie trojčlenných hliadok ĽSNS do „rizikových“ vlakov aj z Banskej Bystrice smerom na Bratislavu vyvolalo na Slovenku množstvo reakcií. Negatívne sa k tomu vyjadrujú zástupcovia polície, bezpečnostní experti i železniční prepravcovia, pozitívne reakcie sa objavujú len u prívržencov Mariana Kotlebu na sociálnych sieťach.

Polícia zasiahne pri prvom porušení zákona

Policajný prezident Tibor Gašpar uviedol:

„Počet trestných činov na železnici oproti roku 2012 klesol v roku 2015 o 191 a objasnenosť v tejto oblasti je momentálne na úrovni 53 percent. Každý deň je v službe železničnej polície 66 hliadok.“

Podľa Gašpara policajti nemôžu byť neustále prítomní v každom vlaku či vozni, ale trestnú činnosť na železniciach sa im reálne darí znižovať:

„Nemám pocit, že by sme Slovensko mohli hodnotiť ako krajinu s bezpečnosťou na úrovni Somálska alebo iných krajín. Ktokoľvek si riadne zakúpi lístok na cestu vlakom, polícia mu nemôže svojvoľne zabrániť cestovať. Ak sa však cestujúci počas cesty zapletie do nejakých aktivít, polícia to môže preveriť. Rovnako je to aj pri vlastnení zbraní. Ak budú použité v rozpore so zákonom, polícia zakročí. Pokiaľ by vstúpili do nejakej aktivity, bude posúdené, či sa nedopustili trestného činu.“

Aktuálne polícia preveruje letáky, ktoré ĽSNS distribuuje na svojich podujatiach a robia to aj stranícke hliadky vo vlakoch, s úmyslom zistiť, či niektoré výrazy a tvrdenia v nich nie sú v rozpore so zákonom.

Predseda ĽSNS Marian Kotleba ako zámienku na nasadenie prvej trojčlennej hliadky s ozbrojeným „veliteľom“ Petrom Krupom na trase Zvolen – Nové Zámky použil útok 17 -ročného Šimona na 21 – ročnú Viktóriu, ktorý sa odohral začiatkom apríla. Páchateľ na osamotené dievča v kupé zaútočil a následne mu ukradol peňaženku, chytila ho však polícia.

Podľa Kotlebu tieto samozvané hliadky majú byť prvým krokom k domobrane, ktorej vytváranie neoprávnenými osobami je však v čase mieru nezákonné. Bezpečnostní analytici považujú vytváranie takýchto oddielov len za zbieranie politických bodov.

Postup štátnych železníc a RegioJetu

Členovia hliadok si zakúpia cestovné lístky a pred zastávkou sa prejdú po jednotlivých vozňoch, pričom cestujúcim rozdávajú stranícke letáky. Zasiahli by však, keby došlo k nejakému konfliktu. Hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová k tomu podotkla:

„Železničná spoločnosť Slovensko nemôže vykázať nikoho z vlaku, kto má platný cestovný lístok a neporušuje prepravný poriadok.“.

Žiadna právnická ani fyzická osoba nemôže vo vlakoch ZSSK svojvoľne vykonávať akúkoľvek činnosť bez súhlasu ZSSK, teda akékoľvek zasahovanie do procesu prepravy cestujúcich vo vlakoch, vrátane dohľadu nad bezpečnosťou, nie je prípustné. Na bezpečnosť cestujúcich dohliada vlakový personál ZSSK, ktorý aktívne spolupracuje so Železničnou políciou.

ZSSK nikto oficiálne nepožiadal o poskytnutie žiadneho zoznamu rizikových vlakov a takýto zoznam neposkytla ĽSNS ani inej osobe. ĽSNS nepožiadala o využitie mediálneho priestoru ZSSK vo vlakoch. Nemá žiadne povolenie ani súhlas distribuovať vo vlakoch akékoľvek propagačné materiály a letáky. Vlakový personál ZSSK musí riešiť každý podnet cestujúceho, vrátane prípadného obťažovania neoprávnenou osobou.

Konkurenčná spoločnosť RegioJet so žltými vlakmi by postupovala dôraznejšie. Jej hovorca Aleš Ondrůj povedal:

„Platný lístok neoprávňuje cestujúceho na nič iné, iba na prepravu. V opačnom prípade ho personál vyzve, aby sa usadil na miesto. Pokiaľ cestujúci neposlúchne výzvu, môže ho personál vylúčiť z prepravy.“

Rektorka policajnej akadémie a odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská tvrdí, že proti svojvoľne hliadkujúcim skupinám osôb vo vlakoch by v prvom rade mal zakročiť prepravca:

„On je zodpovedný za to, akým spôsobom sa na základe určitého poriadku preprava uskutočňuje. Je teda zodpovedný aj za to, aby sa cestujúci vo vlaku cítili normálne, príjemne, komfortne a bezpečne. Štátne železnice by mali zakročiť aj preto, že s ĽSNS nemajú žiadnu dohodu.”

My budeme ďalej sledovať, ako sa táto bezprecedentná situácia so samozvanými hliadkami ĽSNS vo vybraných vlakoch ZSSK napokon vyvinie. Otvorenou otázkou zostáva, či sa bez účinného zásahu štátnych orgánov nabudúce neobjavia takéto „poriadkové skupiny“ napríklad na štadiónoch či v uliciach Banskej Bystrice…