Projekt lanovky na Urpín vznikol pred viac ako 40 rokmi a nikdy nebol dokončený. Dostupných informácií je minimum, nemými svedkami je niekoľko polorozpadnutých stavieb.

Začiatkom nového roka v niektorých internetových diskusiách ožila myšlienka lanovky na Urpín. Zaujalo to aj náš portál Bystricoviny, tak sme pátrali po stopách tohto zaujímavého projektu v Banskej Bystrici. Najviac informácií z minulosti sme získali na stránkach www.lanovky.sk. Projekt vybudovania sedačkovej lanovky na dominantu mesta Urpín s nádherným výhľadom na mesto bol najbližšie k uskutočneniu v roku 1968. Vtedy sa hovorilo aj o projekte Alweg v Tatrách, na ktorý dokonca vznikla verejná zbierka.

V tých rokoch sa v Banskej Bystrici popri lesnej ceste k vyhliadke na Urpín položili základy tehlovej stavby, ktorá mala slúžiť ako vrcholová stanica sedačkovej lanovky aj s jej pohonom. Dialo sa to takpovediac neverejne, preto potom vzniklo niekoľko fám o tom, že to mala byť vraj reštaurácia alebo dokonca strážnica pre vojsko. Táto budova sa však nikdy nedostavala a zostali po nej iba ruiny.

Iba zopár pamätníkov si spomína, že údolná stanica lanovky sa v tých rokoch začala stavať na ulici Pod Urpínom v miestach dnes zdevastovaného barokového domu. Svedčia o tom stopy betónových základov pätiek pre podpery lanovky na trávnatom svahu v osi od barokového domu po miesto vrcholovej stanice v lese. Vtedy sa robil aj priesek v lesnom poraste, čoho dôkazom sú časom vyrastené náletové dreviny iného tvaru, ako okolitý les.

Portál lanovky.sk uvádza len strohé technické informácie o sedačkovej lanovke Banská Bystrica – Urpín. Malo ísť o osobnú visutú jednolanovú dráhu obežného systému s pevným uchytením jednomiestnych sedačiek. Prepravná kapacita mala byť na úrovni 290 osôb za hodinu. Dolná stanica sa mala nachádzať vo výške 394 metrov nad morom, horná v lokalite „Urpín vyhliadka„, odkiaľ je nádherný výhľad na mesto Banská Bystrica vo výške 510 m n.m. Cestujúci v lanovkovej sedačke by prekonal vzdialenosť 987 metrov a prevýšenie 101 metrov.

Text archívneho dokumentu, podpísaný vedúcim finančného odboru Ing.  Stankom:

Finančný – Fin: 376/196, 21. septembra 1968

Okresný národný výbor, Odbor finančný,Banská Bystrica

Vec: Vyžiadanie finančných prostriedkov na výkup nehnuteľností potrebných pre výstavbu sedačkového výťahu.

V roku 1968 má byť zahájená výstavba sedačkového výťahu na Urpín a tejto stavby investorom je Park kultúry a oddychu Banská Bystrica. Pre plynulý priebeh prípravných prác na tejto stavbe a hlavne pri jej majetkovom vysporiadaní budov a porastov, ktoré budú výstavbou vleku postihnuté bolo nutné od evanjelickej cirkvi Banská Bystrica odkúpiť dva rodinné domy Pod Urpínom 13 a 14 ako i niektoré hospodárske stavby a drevárne na trase vleku. Finančný odbor MsNV za týmto účelom zabezpečil znalecké odhady vykupovaných nehnuteľností a porastov z čoho vyplýva, že na túto akciu je potrebné zabezpečiť 127.101,- Kčs.

Z vykúpených dvoch rodinných domov bude asanovaný dom č. 14 a na tomto priestranstve bude umiestnený ťažný mechanizmus výťahu a dom č. 13 bude po prevedení GO slúžiť ako reštaurácia PKO. (…)

Zaujímavé je, ako málo informácií existuje o tejto začatej stavbe, ktorá zostala z neznámych príčin nedokončená. Žeby aj na ňu dopadla normalizácia po roku 1968? V banskobystrickom štátnom archíve sa nachádza iba niekoľko dokumentov, ktoré o tom niečo hovoria. Napríklad v septembri 1968 finančný odbor ONV v Banskej Bystrici žiadal prostriedky na výkup nehnuteľností potrebných pre výstavbu sedačkového výťahu pre investora PKO. Jednalo o dotknuté pozemky, dva rodinné domy na ulici Pod Urpínom a hospodárske budovy na trase vleku vo vlastníctve evanjelickej cirkvi, na ktoré už boli spracované aj znalecké posudky. Nenachádzajú sa tu však žiadne projekty, ani technológia lanovky vrátane jej dĺžky, či iných parametrov. Niektorí pamätníci hovoria o tom, že k údolnej stanici vraj mali byť z Transporty Chrudim vtedy už aj dovezené sedačky a konštrukcia lanovky, ale tie sa potom mali údajne odviezť na Tureckú. Malo sa to začať stavať podľa všetkého v akcii „Z“, ale prečo sa táto zahájená stavba nikdy nedokončila, zostáva stále záhadou.

Faktom je, že projekt sedačkovej lanovky na Urpín sa premietol aj do stále platného územného plánu mesta Banská Bystrica schváleného vládou SR z roku 1976, ktorý sa teraz aktualizuje do úplne novej podoby. Údolná stanica lanovky bola situovaná pod Krajským úradom.

Azda najbližšie k naplneniu sa projekt sedačkovej lanovky na Urpín dostal v roku 2005, kedy Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici schválilo zmeny a doplnky územného plánu CMZ „Hušták a Belveder“. Autor komplexu Európa -banskobystrický architekt Marián Šovčík zakomponoval do druhej etapy výstavby kultúrno-výstavného centra aj údolnú stanicu sedačkovej lanovky na Urpín, ktorej trasa by mala viesť popri výškovej budove Business centra nad nákupným centrom ponad cestu až na vrchol Urpína. Či sa tento zaujímavý a odvážny projekt podarí zrealizovať aj s lanovkou uvidíme už v najbližšej dobe, keď VAV Invest predstaví verejnosti konkrétnu stavebnú štúdiu pokračovania dostavby komplexu Európa smerom k Belvederu. Ale kľúčové bude, či sa nájdu financie a investor na celú trasu lanovky na Urpín.

Ktosi múdry povedal, že snívať máme aj vtedy, keď nespíme. Sen o lanovke na Urpín snívajú niektorí Banskobystričania takmer 50 rokov. Odpoveď na otázku, kedy a či sa tento krásny sen podarí naplniť, zostáva zatiaľ nezodpovedaná. Keby sa to však naozaj podarilo, tomuto mestu pod Urpínom by to veľmi prospelo.

Podobné články, ktoré by vás mohli zaujať:
Tunel pod Urpínom odštartovala povodeň
Rezidenčné vilky pod Kalváriou pod drobnohľadom médií