Pred 150 rokmi  sa narodil najdlhšie vládnuci mešťanosta Július Cesnak 26.marca 2013 si Banskobystričania pripomínajú 150.výročie narodenia najdlhšie vládnuceho mešťanostu v Banskej Bystrici Júliusa Cesnaka. Kto bol tento slávny občan mesta pod Urpínom?

Július Cesnak (Csesnák Gyula) sa narodil v Banskej Bystrici dňa 26.marca 1863. Tu ukončil štúdium na tunajšom gymnáziu maturitou v roku 1882. Nasledujúcich desať rokov (1883–1893) bol mestským úradníkom v Banskej Bystrici. Obýval honosnú vilu pri mestskom parku.19.mája 1893 ho ako sotva 29-ročného jednomyseľne zvolili za mešťanostu (dnes primátora) Banskej Bystrice. Túto funkciu k spokojnosti občanov zastával neuveriteľných 30 rokov (1893–1923) počas ktorých sa významnou mierou pričinil o rozkvet tohto mesta.

Zásluhy Júliusa Česnaka o rozvoj mesta vyzdvihli poslanci už na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnilo  18.mája 1918 v mestskej radnici, pri príležitosti 25. výročia jeho pôsobenia vo funkcii mešťanostu. Vybudoval mestský vodovod a kanalizáciu, k poriadku prispela úprava jestvujúcich ulíc (kamenná dlažba, výsadba nízkych guľovitých javorov) a otvorenie nových, čím sa mesto zaradilo medzi najčistejšie a najkrajšie v štáte. Jeho estetické cítenie sa prejavilo v premene polovičného pasienku na kvitnúci park, na zriadení niekoľkokilometrových  serpentínových chodníkov (špacírok) na Urpíne, vodostrekov uprostred kvetinových záhonov a výstavba malebného hronského nábrežia (Garampart).

Vždy dbal na to, aby mesto vyniklo ako drahokam na panoráme okolitého prekrásneho prírodného prostredia. Bol pri zrode nových škôl. V záujme ochrany historických pamiatok sa pričinil o vznik mestského múzea a v zreštaurovanom Matejovom dome o založenie prvej muzeálnej expozície (1909). V roku 1895 bol dočasným predsedom a neskôr (1897) podpredsedom Banskobystrickej historickej a archeologickej spoločnosti, ktorá bola založená práve na podporu a rozvoj Mestského múzea.

V hospodárskej oblasti venoval pozornosť reorganizácii mestského lesného hospodárstva podľa najmodernejších odborných metód, pretože toto bolo hlavným zdrojom príjmov mesta. Záslužným činom bolo postavenie mestskej hydroelektrárne, ktorá umožnila osvetlenie domácností i ulíc mesta, ako aj modernizáciu a rozvoj podnikov. Snažil sa aj o železničné prepojenie B. Bystrice s Ružomberkom a neskôr s Dolnou Štubňou. Drobným náznakom týchto snáh bola železnica do Harmaneckej papierne (1913).

V ťažkých vojnových rokoch podporoval rozvoj zdravotníctva a zabezpečoval zásobovanie občanov potravinami. V sociálnej oblasti riešil problematiku mestských žobrákov, založenie chudobinca, vývarovne, verejných kúpeľov pre nižšiu vrstvu obyvateľov a organizoval zbierky na pomoc chudobným. Bolestne znášal stratu svojho syna Júliusa počas prvej svetovej vojny, ale ani to ho neodradilo od neúnavnej práce v prospech mesta a jeho občanov.

Dňa 28.decembra 1922 za prítomnosti hlavného slúžneho Adolfa Pštrosa odstupuje Július Cesnak z funkcie mešťanostu. Pôsobnosť mešťanostu odovzdáva novozvolenému predstavenstvu mesta – starostovi Kolomanovi Mikulovi a členom obecnej rady mesta.

Zaslúžilý občan Banskej Bystrice a mešťanosta v. v. Július Cesnak zomrel 13.apríla 1933 v Banskej Bystrici v 71. roku svojho blahodarného života. Jeho telesné pozostatky odprevadili členovia mestského  zastupiteľského zboru a všetkých mestských komisií, ako aj ďalší občania mesta z mestského domu, kde 40 rokov účinkoval, do evanjelického cintorína. Tu bol pochovaný na útraty mesta.