Je zaujímavé, že pravicoví kandidáti na župana v dvoch samosprávnych krajoch s najvyššou nezamestnanosťou (Prešovskom 19,81% a Banskobystrickom 18,39%) sľubujú tisíce nových pracovných miest, hoci súčasní župani a nezávislí odborníci to vzhľadom na chýbajúce kompetencie považujú za nereálne.

Župan osobne môže len prispieť k tomu, aby sa niektorý z investorov napokon rozhodol pre tento región. Banskobystrický samosprávny kraj sa dohodol s viacerými strojárskymi podnikmi na tom, že stredoškoláci sa počas štúdia budú učiť zručnostiam priamo u nich, aby sa stali zaujímavejšími na trhu práce.

Ľudovít Kaník prišiel so sľubom, že dokáže vytvoriť 10-tisíc nových pracovných miest revitalizáciou riek a potokov cez aktivačné práce. Župa by to mala dokázať financovať z vlastného a štátneho  rozpočtu, v kombinácii s eurofondmi. Súčasného župana a svojho protikandidáta Vladimíra Maňku kritizuje za to, že sľuboval ľuďom bojovať s nezamestnanosťou, ale  sa mu ju nepodarilo výraznejšie znížiť. Kraj poskočil v miere nezamestnanosti nepatrne z posledného na predposledné miesto.

Maňka sa bráni tým, že za necelé štyri roky sa podarilo znížiť nezamestnanosť v BBSK o 1,2 percenta s tým, že v tejto oblasti nemá župa priamu kompetenciu na riešenie tohto problému. Musí sa na tom dohodnúť so štátom. „Pochybujem o Kaníkovom sľube vytvoriť tisíce pracovných miest pri úprave vodných tokov, pretože  ide o kompetenciu štátu v spolupráci s obcami a mestami,“ dodal banskobystrický župan.

Jeho slová potvrdzuje riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník, podľa ktorého bez spolupráce s vládnymi inštitúciami kraje nedokážu vytvoriť tisíce pracovných miest.

„Štát by mal spolupracovať so župami, ale aj s obcami či cirkvami, pretože každý ôsmy človek, ktorý môže pracovať, dlhodobo nepracoval. Ak sa župa rozhodne, že bude vo svojich školách zamestnávať pri upratovaní dlhodobo nezamestnaných a bude to robiť cez verejné obstarávanie, narazí na legislatívne prekážky,“

uviedol Páleník pre Pravdu.

Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV má podobný názor:„Župy majú nízke vlastné príjmy. Majú určité kompetencie v oblasti školstva alebo zdravotníctva a môžu tam robiť racionalizačné opatrenia, ale to sú mizivé čísla.“ Podľa Baláža je slovenská ekonomika extrémne otvorená, pričom 95 percent HDP vyvážamedo zahraničia.

„Pre nás sú dôležité nálady nemeckých či talianskych spotrebiteľov. Keď sa dobre vyspia a kúpia si naše autá alebo televízory, vtedy nám vzrastie zamestnanosť. Tisíce pracovných miest je ťažko realizovateľný sľub silami župana. Príchod veľkých investorov si vyžaduje rokovania s vládou a obcami, ktoré poskytnú pozemok a vybudujú potrebné siete,“

dodal ekonóm Baláž.

Ako vidno, predvolebné sľuby kandidátov na županov treba konfrontovať s realitou a možnosťami, ktoré limituje platná slovenská legislatíva a rozdelenie kompetencií medzi štátom a samosprávami. Osobnej iniciatíve sa medze nekladú, ale predsa len by nemalo platiť: „Nikto nemôže splniť, čo vám ja môžem sľúbiť.“