Bystričania si v sobotu 27.júla môžu pozrieť rekonštrukciu návštevy synov cisára Františka I. Lotrinského a jeho manželky uhorskej kráľovnej Márie Terézie – Jozefa a Leopolda v roku 1764. Kto bol Leopold II., ktorého zápisky v denníku poslúžili k Cisárskej vizitácii?

Leopold II. Habsburský (* 5.mája 1747, † 1.marca 1792 vo Viedni) bol rakúsky arcivojvoda, toskánsky veľkovojvoda (v r. 1765 -1790), rímskonemecký cisár (od r. 1790), uhorský a český kráľ (od roku 1790). Bol tretím synom Márie Terézie, preto sa nepredpokladalo jeho nástupníctvo. Určili mu cirkevnú kariéru, preto sa  tým smerom uberalo i jeho vzdelávanie a výchova. Teologické vzdelanie, do ktorého bol prinútený, určitým spôsobom negatívne ovplyvnilo jeho náhľad na cirkev.

Toskánsky veľkovojvodca

Po smrti staršieho brata Karola bolo rozhodnuté, že by mal byť nasledovníkom svojho otca vo Veľkovojvodstve Toskánskom, ktoré bolo určené pre „druhorodeného“. Toto „zaopatrenie“ bolo podmienené jeho sobášom. Preto sa 5. augusta 1764 oženil s Máriou Lujzou, dcérou španielskeho kráľa Karola III. Po smrti otca (1765) sa stáva veľkovojvodom toskánskym.

Počas 20 rokov, ktoré uplynuli od jeho návratu do smrti jeho najstaršieho brata Jozefa II. (1790), pracoval na reformách a úpravách vlády svojho malého štátu. V Taliansku nebol príliš obľúbený pre jeho uzavretosť a chlad.

Pevná, dôsledná a inteligentná vláda priniesla postupne veľkovojvodstvu zvýšenie prosperity. Avšak jeho duchovná politika, ktorá porušovala hlboko zakorenené zásady jeho ľudu, ho priviedla do konfliktu s pápežom a nebola úspešná. Keď brat zomrel (20. februára1790), bol Leopold stále vo Florencii a do Viedne odišiel až 3. marca.

Cisár

Po príchode do Viedne bol následne korunovaný cisár Svätej ríše rímskej a uhorský kráľ (korunovaný 11. novembra 1790). Rozhodol sa rýchlo riešiť zdedené problémy, ktoré sa nahromadili predovšetkým v poslednom roku. Pre upokojenie šľachty potvrdil zrušenie berného a urbariálneho patentu. Cirkev si priblížil, keď vrátil výchovu kňazov z generálnych seminárov do jej rúk. Pre ľud uvoľnil konanie obvyklých procesií a pútí.

Pokoj sa snažil Leopold II. nastoliť i tam, kde jeho predchodca vyvolal rozpory. Rýchlo ukončil mierom vojnu na Balkáne proti Turkom, aby upokojil Prusko. Zvládol aj nepokojnú situáciu v Uhorsku a povstanie na území Rakúskeho Holandska (dnešné Belgicko).

Postupom času stále viac upieral zrak k Francúzsku, kde zúrila revolúcia dotýkajúca sa jeho sestry Márie Antoinetty, s hrozbou rozšíriť sa za hranice. Preto podpísal spojeneckú zmluvu medzi Pruskom a Habsburskou monarchiou namierenú proti revolučnému Francúzsku. Leopold II. vrátil Čechom svätováclavské klenoty. Rozumel česky a  6.septembra 1791 v katedrále sv. Víta prijal titul českého kráľa.

Smrť a  nástupníctvo

Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako František II.