Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici bola jednou z prvých slovenských kultúrnych inštitúcií, ktoré si už začiatkom toho roka pripomenuli 300. výročie narodenia osvietenskej panovníčky, významnej reformátorky a podporovateľky vzdelania a umenia – Márie Terézie.

Tereziánsky deň v ŠVK

Na 15. mája 2017 pripravila ŠVK v spolupráci s Katedrou histórie Filozofickej fakulty UMB ďalšie atraktívne podujatie  z tejto série – Tereziánsky deň v Župnom dome.  V programe, ktorý sa v priestoroch Átria a nádvoria ŠVK začne o 10:00 hod. sa v krátkej divadelnej scénke predstavia študenti UMB v Banskej Bystrici.

Po predstavení dôjde k významnému aktu – k pomenovaniu  nádvoria ŠVK na Nádvorie Márie Terézie. V bohatom programe, ktorý je počas celého dňa venovaný historickej osobnosti Márie Terézie sa budú konať prednášky renomovaných  odborníkov z Historického ústavu  SAV, z Katedry histórie UMB,  ako aj špecializovaných pracovníkov ŠVK, zamerané na jednu z najznámejších uhorských panovníčok.

Na poludnie a neskôr aj v popoludňajších  hodinách pripravil tím bibliografov  ŠVK divácky veľmi úspešnú komentovanú prehliadku Župného domu v dobových kostýmoch. Podvečerný program v Átriu aj na novopomenovanom „Nádvorí Márie Terézie“ spestrí koncert tria basetových rohov – Lotz Trio.

V pondelok 15. mája 2017  – Tereziánsky deň v Župnom dome  – s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a  Mesta Banská Bystrica.

Mária Terézia 

(* 13. máj 1717, Viedeň – † 29. november 1780, Viedeň)

Bola uhorská (1740 – 1780  ako Mária II. Terézia) a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa od roku 1740. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. Jej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska

V roku 1736 sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Často je označovaná ako „Matka dvoch cisárov“. Jej manžel sa 13. septembra 1745 stal rímskonemeckým cisárom.

Mária Terézia sa pričinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Pokračujúci konflikt s Pruským kráľovstvom viedol až k sedemročnej vojne, ktorá prebiehala v rokoch 1756 až 1763 a skončila neúspechom habsburskej monarchie.

Tento konflikt neskôr vyústil k vojne o bavorské dedičstvo. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko. Oficiálne sa stala cisárovnou až po smrti svojho manžela, Františka I. Lotrinského, rímskonemeckého cisára, v roku 1765 a titul zdieľala so svojím synom, Jozefom.

Mária Terézia kritizovala mnohé z reforiem a činností syna Jozefa, ale súhlasila s rozdelením Poľska v roku 1772. Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu.

Z jej detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár a Leopold I. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, ale aj po španielsky a latinsky.